 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Svedectvo,
Mám 24 rokov a študujem. Môj problém s nečistotou sa začal, keď som mal 12 rokov. Začalo sa to vulgárnymi rečami s kamarátmi a potom nasledovali prvé pády – masturbácia. Spočiatku to vyzeralo nevinne, pretože som nevedel, že je to ťažký hriech, ktorý zotročuje podobne ako alkohol a drogy. Mám dobrých, starostlivých rodičov, ale o problémoch spojených s dospievaním sa u nás nehovorilo. V mladosti som informácie o sexe čerpal z pánskych časopisov, z televízie a od kamarátov. Úmyselne som napísal „o sexe“, pretože o láske, rodine, závislosti na masturbácii a iných úchylkách tam nebolo ani reči. Až na strednej škole počas prípravy na birmovku som sa dozvedel, že masturbácia je hriech. V tom istom čase som dostal od starej mamy váš časopis. Trochu si poležal na poličke, ale len čo som si ho prečítal, rozhodol som sa predplatiť si ho. To už bolo niečo! Prvý závan Božej milosti bol práve váš časopis. Bol to prelom. Na gymnáziu ma učil náboženstvo veľmi dobrý kňaz, s ktorým som mal výborný vzťah. Tento kňaz mi veľmi pomohol, dával mi knižky, hovoril mi o odpustení sebe aj mojim blízkym (prežíval som totiž veľkú vzburu a nenávidel som seba aj iných ľudí), pomáhal mi bojovať proti závislosti. Netušil som, že to môže človeka natoľko oslabiť: satelitné televízne stanice, erotické časopisy, ďalšie neresti – to všetko spôsobovalo, že som sa uzatváral čoraz viac do seba, do neuveriteľného egoizmu a egocentrizmu, čo sa, samozrejme, negatívne prejavilo v mojich vzťahoch s rodičmi a okolím. Na dievčatá som sa pozeral len ako na predmet uspokojenia svojej žiadostivosti. Na druhej strane bolo niečo, čo dodnes nechápem – vždy som mal osobitný vzťah k Panne Márii. Odjakživa... Spočiatku víťazil Zlý, on ma ovládal, držal ma uviazaného na reťazi a podával mi svoj jed. Avšak na prelome tretieho a štvrtého ročníka gymnázia, keď som premýšľal o mnohých veciach, som sa začal postupne celkom spontánne obracať na Pannu Máriu. Začal som sa s ňou rozprávať, prosiť ju o pomoc, uzdravenie, ospravedlňoval som sa jej... Neskôr, keď som sa z rozhlasu alebo televízie dozvedel o nejakej tragédii, nehode či konflikte, začal som sa za postihnutých modliť Zdravas’. Najskôr jeden, potom niekoľko, až čoraz viac. Musím poznamenať, že odkedy som bol na prvom svätom prijímaní, nikdy som sa z vlastnej vôle nepomodlil celý ruženec okrem situácií, keď som musel. Prišiel október a stará mama ma poprosila, aby som ju vozil do kostola na ružencovú pobožnosť. Takto sa začalo moje veľké dobrodružstvo s ružencom. Dnes už viem, že táto modlitba nám prináša veľké milosti a ochranu Panny Márie. Postupne, ako som nadobúdal väčšiu dôveru v pomoc Panny Márie, sa môj boj za čistotu stával čoraz urputnejší. Raz som vyhrával ja a Panna Mária, inokedy Zlý. Napokon nastal prelom. Prišiel dlho očakávaný čas slobody. Každodenný ruženec, časté prijímanie Eucharistie, spoveď, rôzne zmysluplné aktivity... To bolo ono. Začal sa čas, keď som s pomocou Božej milosti obnovoval seba a duchovne som rástol. Nadviazal som kontakt s karmelitánskym rádom, prijal som škapuliar a jedna z rehoľníčok mi darovala Žaltár. Žalmy sa stali mojím neodlučiteľným spoločníkom, radcom, tešiteľom a mojou múdrosťou. Vrcholom tohto duchovného vzletu bola moja návšteva Jasnej Hory a Taizé. Karmelitánski svätci, svätý Ján z Kríža a svätá Terézia z Avily, ktorí hovoria, že na rast potrebujeme väčšmi chlieb poníženia a protivenstvá osudu než sladký a príjemný stav duše, mali pravdu. Aká milosť! Vtedy som nechápal, prečo som musel zažiť ťažkú depresiu. Nechápal som, čo sa so mnou dialo, ani to, prečo som sa vzbúril proti Bohu. Len dobrý Boh vie, prečo ma previedol cez toto všetko... Moja depresia trvala rok. A spolu s ňou prišli ďalšie pády, vzbury, sebaobviňovanie, samovražedné myšlienky... Tzv. „chorobné hlasy“ mi našepkávali: „Znovu sme ťa dostali, si náš!“ Mal som pocit, akoby ma Zlý chytil za nohy, zadrapil do mňa svoje pazúry a znovu ma chcel ovládnuť. Bolo to zlé, ale prišiel máj a moja nádej znovu ožila. Samozrejme, že bola so mnou Panna Mária, ktorá ma duchovne povzbudzovala a objímala. Doslova som bežal k nej. A nesklamal som sa. Pazúry Zlého cítim dodnes, pretože aj naďalej musím bojovať proti lenivosti, znechuteniu a pokušeniam. Občas padnem, ale hneď idem na spoveď a znova ožívam. Mojím životným heslom sú slová apoštola Pavla z Listu Kolosanom (3, 1 – 5): „Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve. Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je modloslužba!“ Celá táto kapitola akoby hovorila o mojej osobnej ceste obrátenia a odhaľovala mi moje povolanie. Viem, že túžim po rodine. Viem, že opravdivá láska na mňa čaká, že mi bude dané stretnúť tú, ktorú budem milovať, s ktorou si budem môcť založiť kresťanskú rodinu na svedectvo pre dnešný skazený svet. Verím, že Kristus spolu so svojou Matkou zvíťazí v našom živote a požehná nás. Teraz napriek tomu, že som sám, necítim sa osamelý. Ak budeme ustavične spolupracovať s milosťou a dôverovať Ježišovmu milosrdenstvu a Panne Márii s pomocou orodovníkov, akými sú svätý Páter Pio, blahoslavená Karolína, svätý Maximilián Kolbe, môžeme vykonať veľké dobro nielen pre seba, ale aj pre svojich blížnych, a takto osláviť Boha. Veľmi sa teším z toho, že čoraz viac mladých na celom svete vstupuje do Hnutia čistých sŕdc. Je to veľká milosť pre svet, veľké svedectvo a nádej. Vždy sa spoliehajme len na Krista a jeho Matku a určite zvíťazíme. Podporujme sa modlitbou, navzájom si pomáhajme a buďme k sebe žičliví. Majme porozumenie pre každého, dokonca aj pre najväčšieho nepriateľa. A veľmi dôležité, azda najdôležitejšie je to, aby sme odpúšťali sebe aj iným. Bezodkladne a bezvýhradne. To je prvoradý základ, na ktorý nesmieme zabudnúť, keď sa budeme usilovať odpovedať na Pánov hlas. Každý deň sa modlím slovami: „Svoju minulosť, ó, Pane, odovzdávam tvojmu milosrdenstvu. Prítomnosť tvojej láske. A budúcnosť odovzdávam do rúk tvojej prozreteľnosti. Včerajšok už odišiel, zajtrajšok ešte neprišiel, ale na to, aby som miloval, mám dnešný deň. Pán je môj ochranca, nemusím sa báť. Čože mi môže urobiť človek?“ Modlím sa za všetkých mladých, ktorí bojujú za svoju čistotu a za víťazstvo lásky vo svojom živote. Nevzdávajme sa! Ako povedal žalmista: „Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty. Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; a s pomocou svojho Boha hradby preskočím“ (Ž 18, 29 – 30). Lukáš The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
