Druhý list Korinťanom (Korintským)

Späť na index Biblie

Úvod 1,1-11

 I. Pozdrav - ¹ Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej Božej cirkvi v Korinte aj všetkým svätým v celom Achájsku: ² Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.
Vďaka za Božiu útechu v súžení - ³ Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! ⁴ On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. ⁵ Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha. ⁶ Ak sme teda sužovaní, je to na vašu potechu a spásu; ak sme potešovaní, je to vám na potešenie, ktoré sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my. ⁷ A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, veď vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak budete mať aj na úteche.
⁸ Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré sme podstúpili v Azii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad našu silu, takže sa nám už nechcelo ani žiť. ⁹ Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. ¹⁰ On nás vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dúfame, že nás ešte vyslobodí, ¹¹ ak nám budete aj vy pomáhať modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorý máme zásluhou mnohých, mnohí za nás vzdávali vďaky.

1. Doterajšia apoštolova činnosť 1,12 - 7,16

Zmenený program Pavlovej cesty - ¹² Lebo toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia, že sme žili na svete a zvlášť u vás v Božej jednoduchosti a úprimnosti; nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti. ¹³ Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo aj poznáte. A dúfam, že až do konca pochopíte, ¹⁴ ako ste nás už do istej miery pochopili, že sme vašou slávou, ako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša.
¹⁵ V tejto dôvere som chcel ísť najprv k vám, aby ste mali aj druhú milosť, ¹⁶ a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey. ¹⁷ Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u mňa "áno", "áno" bolo aj "nie", "nie"? ¹⁸ Ako je Boh verný, naša reč k vám je aj "áno" aj "nie". ¹⁹ Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol "áno" aj "nie", ale v ňom bolo iba "áno". ²⁰ Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú "áno", a preto je skrze neho aj naše "amen" Bohu na slávu. ²¹ A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, ²² on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.
²³ Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu. ²⁴ Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k vašej radosti, veď pre vieru stojíte.

 II. Prečo nešiel do Korintu - ¹ Rozhodol som sa, sám v sebe, že k vám nepôjdem, aby som vás zasa zarmútil. ² Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil? ³ A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých. ⁴ Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.
Odpustite hriešnikovi - ⁵ Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale do istej miery - nechcem zveličovať - zarmútil vás všetkých. ⁶ Takému stačí pokarhanie, ktorého sa mu dostalo od mnohých. ⁷ Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil. ⁸ Preto vás prosím, zahrňte ho láskou. ⁹ Veď preto som vám aj písal, aby som poznal, ako sa osvedčíte či ste vo všetkom poslušní. ¹⁰ Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista, ¹¹ aby nás neoklamal satan - veď poznáme jeho zámery.
Radosti a strasti v apoštolskej službe - ¹² Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi otvárali dvere v Pánovi, ¹³ môj duch nemal pokoja lebo som nenašiel svojho brata Títa Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska. ¹⁴ Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania. ¹⁵ Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby. ¹⁶ Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život. Ale kto je na to súci? ¹⁷ Nie sme ako mnohí, čo falšujú Božie slovo, ale hovoríme úplne ako z Boha a pred Bohom v Kristovi.

 III. ¹ Začíname zasa odporúčať samých seba? Alebo potrebujeme - ako niektorí - odporúčajúce listy k vám alebo od vás? ² Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. ³ Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca.
⁴ Takto dôverujeme Bohu skrze Krista. ⁵ Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. ⁶ On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje.
Služobníci Novej zmluvy - ⁷ Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, ⁸ ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? ⁹ Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. ¹⁰ Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. ¹¹ Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.
¹² Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene, ¹³ a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. ¹⁴ Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje. ¹⁵ A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša. ¹⁶ Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne. ¹⁷ Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. ¹⁸ A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.

 IV. ¹ Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme. ² Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí.
³ A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby. ⁴ Im, neveriacim, boh tohoto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha. ⁵ Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. ⁶ Lebo Boh, ktorý povedal: "Nech z temnôt zažiari svetlo," zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.
Slabosť a sila apoštolov - ⁷ No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. ⁸ Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; ⁹ prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. ¹⁰ Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. ¹¹ A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele.¹² v nás teda účinkuje smrť, vo vás život.
Nádej vzkriesenia - ¹³ Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: "Uveril som, a preto som povedal," aj my veríme, a preto hovoríme. ¹⁴ Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. ¹⁵ A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu. ¹⁶ Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. ¹⁷ Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ¹⁸ ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.

 V. Nádej budúcej slávy - ¹ Veď vieme, že keď sa tento stánok - náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. ² Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, ³ aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí. ⁴ Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. ⁵ A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.
⁶ Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; ⁷ lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. ⁸ Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána. ⁹ A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. ¹⁰ Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.
Sme Kristovými vyslancami - ¹¹ Pretože poznáme bázeň pred Pánom presviedčame ľudí, ale Boh nás pozná, a dúfam, že nás pozná aj vaše svedomie. ¹² Zasa vám nie seba odporúčame, ale vám dávame príležitosť chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci. ¹³ Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás.
¹⁴ Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. ¹⁵ A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. ¹⁶ Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. ¹⁷ Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.
¹⁸ Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. ¹⁹ Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. ²⁰ Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! ²¹ Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.

 VI. Sme Boží služobníci - ¹ Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. ² Veď hovorí:
"V milostivom čase som ťa vyslyšal
a v deň spásy som ti pomohol."
Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! ³ Preto nikomu v ničom nedávame pohoršenie, aby táto služba bola bez hany. ⁴ Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach, ⁵ pod ranami, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, v bdení a v pôstoch; ⁶ v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v nepokryteckej láske, ⁷ v slove pravdy, v Božej moci; zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke, ⁸ slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou; ako zvodcovia, ale pravdiví, ⁹ ako neznámi, a predsa dobre známi, akoby zomierajúci, a hľa, žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení, ¹⁰ akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí.
Výstraha pred pohanstvom - ¹¹ Pre vás, Korinťania, otvorili sa naše ústa a rozšírilo naše srdce. ¹² Nie v nás máte málo miesta, ale vo svojom srdci máte málo miesta. ¹³ Hovorím ako svojim deťom: odvďačte sa takisto, rozšírte sa aj vy.
¹⁴ Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?! ¹⁵ Aká zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Aký podiel má veriaci s neveriacim?! ¹⁶ A ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh:
"Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť,
budem ich Bohom a oni budú mojim ľudom.
¹⁷ A preto vyjdite spomedzi nich,
oddeľte sa, hovorí Pán,
a nečistého sa nedotýkajte;
a ja vás prijmem
¹⁸ a budem vaším Otcom
a vy budete mojimi synmi a dcérami,
hovorí všemohúci Pán."

VII. Pavol odhaľuje svoje city - ¹ Keď máme takéto prisľúbenia; milovaní, očisťme sa od každej poškvrny tela i ducha a posväcujme sa v Božej bázni. ² Majte miesto pre nás! Nikomu sme neublížili, nikoho sme neskazili, nikoho neoklamali. ³ Nehovorím to, aby som vás odsúdil. Veď som už povedal, že ste tak v našich srdciach, že s nami umierate aj žijete. ⁴ Veľmi vám dôverujem a vera sa vami chválim; napĺňa ma potecha a prekypujem radosťou pri všetkom našom súžení. ⁵ Lebo aj keď sme prišli do Macedónska, naše telo nemalo nijaký odpočinok, ale zo všetkých strán samé súženie: zvonka boje, vnútri úzkosti.
⁶ Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás Títovým príchodom. ⁷ A nielen jeho príchodom, ale aj útechou, na ktorej mal u vás účasť. Rozprával nám, ako túžite, ako plačete a ako horlíte za mňa, takže som sa ešte viac radoval.
⁸ A tak ak som vás v liste aj zarmútil, neľutujem to. A ak som aj ľutoval - lebo vidím, že vás ten list, čo i len nakrátko, zarmútil -, ⁹ teraz sa radujem nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás ten zármutok pohol na pokánie. Bol to zármutok podľa Božej vôle, aby ste v ničom neutrpeli škodu našou vinou. ¹⁰ Veď zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu; zármutok sveta spôsobí smrť. ¹¹ Pozrite, čo znamená zarmútiť sa podľa Božej vôle: akú starosť to vo vás vyvolalo, akú obranu, aké rozhorčenie, akú bázeň, akú túžbu, akú horlivosť, aké potrestanie! Tým všetkým ste ukázali, že ste čistí v tej veci. ¹² A ak som vám písal, tak nie kvôli tomu, čo sa dopustil krivdy, ani kvôli tomu, čo ju znášal, ale preto, aby vynikla vaša starosť, ktorú máte pred Bohom o nás.¹³ A to nás potešilo.
Ale popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť; že pookrial na duchu zásluhou vás všetkých. ¹⁴ Neostal som v hanbe, keď som sa vami pred ním chválil; ale ako sa všetko, čo sme vám hovorili, zakladalo na pravde, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala pravdivá. ¹⁵ A jeho srdce je vám ešte viac naklonené, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho s bázňou a chvením prijali. ¹⁶ Radujem sa, že vám môžem vo všetkom dôverovať.

2. Zbierka v Macedónsku pre chudobných v Jeruzaleme 8,1 - 9,15

VIII. Buďte veľkodušní - ¹ Bratia, oznamujeme vám, akú milosť dal Boh macedónskym cirkvám: ² že v mnohých skúškach súženia z ich veľkej radosti a krajnej chudoby vzišlo bohatstvo ich štedrosti. ³ Môžem dosvedčiť, že koľko mohli, ba aj viac ako mohli, sami od seba ⁴ nás naliehavo prosili, aby sme im dopriali milosť mať účasť na službe svätým. ⁵ Ba nad naše očakávanie samých seba odovzdali najprv Pánovi a potom z Božej vôle aj nám; ⁶ takže sme poprosili Títa, aby tak, ako začal toto dielo lásky, aj ho u vás dokončil.
⁷ A ako vynikáte vo všetkom: vo viere, v slove, v poznaní, vo všetkej horlivosti a v láske, ktorú sme vo vás vzbudili, tak vyniknite aj v tomto diele lásky. ⁸ Nehovorím to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam pravosť aj vašej lásky. ⁹ Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili. ¹⁰ A v tomto dávam radu. Toto je vám na osoh, vám, čo ste už minulého roku začali nielen konať, ale aj chcieť. ¹¹ Teraz to teda aj uskutočnite, aby ako bol duch ochotný chcieť, tak bol ochotný aj vykonať z toho, čo máte.¹² Lebo ak je ochotná vôľa, cení sa podľa toho, čo kto má, a nie podľa toho, čo nemá. ¹³ Veď nejde o to, aby sa iným poľahčilo a vám priťažilo, ale o isté vyrovnanie. ¹⁴ Teraz váš prebytok im pomôže v nedostatku, aby zasa ich prebytok pomohol v nedostatku vám; a tak sa to vyrovná, ako je napísané: ¹⁵ "Kto mal mnoho, nemal prebytok, a kto málo, nemal nedostatok."
Pavlovi poverenci - ¹⁶ Vďaka Bohu, že vložil do Títovho srdca takú istú starosť o vás. ¹⁷ Lebo nielenže výzvu prijal, ale vo svojej veľkej horlivosti sám od seba šiel k vám.¹⁸ Poslali sme s ním aj brata, ktorý si evanjeliom získal chválu vo všetkých cirkvách. ¹⁹ A nielen to, ale cirkvi ho poverili, aby nás sprevádzal pri tomto diele lásky, ktoré konáme na Pánovu slávu a na prejavenie našej ochoty; ²⁰ pričom sa chránime, aby nám nik nemohol nič vyčítať pri týchto veľkých daroch ktoré opatrujeme. ²¹ Veď sa usilujeme robiť dobre nielen pred Pánom, ale a pred ľuďmi. ²² Poslali sme s nimi aj nášho brata o ktorom sme sa veľa ráz presvedčili, že je horlivý v mnohých veciach - a teraz bude ešte horlivejší, lebo vám veľmi dôveruje.
²³ Čo sa týka Títa, on je môj spoločník a spolupracovník u vás. A naši bratia sú apoštolmi cirkví, Kristovou slávou. ²⁴ A tak im prejavte svoju lásku a pred cirkvami im ukážte, prečo sa vami chválime.

 IX. ¹ O službe svätým vám vlastne zbytočne píšem. ² Veď poznám ochotu vášho ducha, pre ktorú sa vami chválim pred Macedónčanmi, že Achájsko je už od minulého roku pripravené, a vaša horlivosť povzbudila mnohých. ³ Poslal som však bratov, aby nebolo len prázdnou rečou, keď sa v tomto vami chválime; aby ste boli pripravení, ako som povedal, ⁴ aby sme sa v tejto veci nezahanbili my, nechcem povedať vy, až prídu so mnou Macedónčania a nájdu vás nepripravených. ⁵ Preto som pokladal za potrebné poprosiť bratov, aby šli napred k vám a pripravili váš vopred sľúbený dar a aby takto pripravený bol prejavom štedrosti, a nie lakomstva.
Ovocie almužny - ⁶ Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať. ⁷ Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje. ⁸ A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok, ⁹ ako je napísané:
"Rozsýpal a dal chudobným;
jeho spravodlivosť trvá naveky."
¹⁰ Ten, čo dáva rozsievačovi semeno a chlieb na jedenie, dá a rozmnoží vaše osivo a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti. ¹¹ Budete vo všetkom obohatení na všestrannú štedrosť, a tak sa bude naším prostredníctvom vzdávať vďaka Bohu. ¹² Veď vykonávanie tejto služby nielenže dopĺňa, čo chýba svätým, ale aj rozmnožuje vzdávanie vďaky Bohu. ¹³ Keď sa osvedčite v tejto službe, budú oslavovať Boha za vašu poslušnosť, s akou vyznávate Kristovo evanjelium, a za štedrú účasť s nimi i so všetkými; ¹⁴ budú sa za vás modliť a túžiť po vás pre nesmiernu Božiu milosť, ktorá je vo vás. ¹⁵ Bohu vďaka za jeho nevýslovný dar.

3. Pavlova obrana 10,1 - 13,10

 X. Údajná Apoštolova slabosť - ¹ Ja sám, Pavol, vás prosím pre Kristovu miernosť a skromnosť, ja, ktorý som vraj zoči-voči medzi vami pokorný, ale keď som vzdialený, trúfam si voči vám. ² Prosím vás, aby som sa nemusel, keď prídem, odvážiť byť taký smelý, ako sa hodlám odvážiť voči niektorým, čo si o nás myslia, že žijeme podľa tela. ³ Žijeme, pravda, v tele, ale nebojujeme podľa tela ⁴ - lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale majú od Boha silu boriť hradby. Boríme výmysly ⁵ a každú pýchu, čo sa dvíha proti poznaniu Boha. Pútame každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi, ⁶ a sme pripravení potrestať každú neposlušnosť, kým nebude vaša poslušnosť úplná.
⁷ Hľaďte na to, čo máte pred očami. Ak si je niekto istý, že je Kristov, nech si uvedomí aj to, že ako je on Kristov, sme aj my. ⁸ Veď ak sa aj trochu viac pochválim mocou, ktorú nám dal Pán na vaše budovanie, a nie na rúcanie, nebudem sa hanbiť, ⁹ aby sa nezdalo, že vás chcem strašiť listami; ¹⁰ lebo hovoria: "Jeho listy sú prísne a silné, ale osobná prítomnosť slabá á reč úbohá." ¹¹ Taký nech si uvedomí, že akí sme slovom v listoch, keď sme vzdialení, takí budeme aj v skutkoch, keď prídeme.
V Pánovi sa chválime - ¹² Neodvažujeme sa zaraďovať alebo prirovnávať sa k tým; čo odporúčajú samých seba. Sú nerozumní, keď sa merajú sami podľa seba a porovnávajú sa sami so sebou. ¹³ My sa však nebudeme chváliť nad mieru, ale podľa miery pôsobiska, ktoré nám pridelil Boh, miery prísť až k vám. ¹⁴ Lebo sa nevystatujeme, ako keby sme sa k vám neboli dostali, veď sme prišli až k vám s Kristovým evanjeliom. ¹⁵ Ani sa nadmieru nechválime cudzou prácou. Máme však nádej, že ako bude rásť vaša viera, získame u vás veľkú vážnosť na našom pôsobisku ¹⁶ a budeme môcť zvestovať evanjelium aj mimo vášho územia a nemusíme sa chváliť hotovou prácou na cudzom pôsobisku.
¹⁷ Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi, ¹⁸ lebo nie ten je osvedčený, kto sa sám odporúča, ale ten, koho odporúča Pán.

 XI. Horlím za váš Božou horlivosťou - ¹ Kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti Len ma už strpte! ² Veď horlím za vás Božou horlivosťou. Zasnúbil som vás jednému mužovi; aby som vás odovzdal Kristovi ako čistú pannu. ³ Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou. ⁴ Lebo vy spokojne znesiete, keď niekto príde a hlása iného Krista, akého sme my nehlásali, alebo prijímate iného Ducha, akého ste nedostali, alebo iné evanjelium, aké ste neprijali. ⁵ A ja si myslím, že som neurobil o nič menej ako veľkí apoštoli, ⁶ lebo ak som aj vo vyjadrovaní neobratný, v poznaní nie; veď sme vám to vo všetkom a všetkým ukázali.
⁷ Alebo som sa hádam dopustil hriechu, keď som sa ponížil, aby ste vy boli povýšení tým, že som vám zadarmo hlásal Božie evanjelium? ⁸ Iné cirkvi som olupoval, prijímal som od nich podporu, aby som mohol vám slúžiť. ⁹ Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikomu som nebol na ťarchu, lebo čo mi chýbalo, doplnili bratia, ktorí prišli z Macedónska. Chránil som sa a budem sa chrániť, aby som vám v ničom nebol na ťarchu. ¹⁰ Ako je vo mne Kristova pravda, túto chválu mi nik neprekazí v krajoch Achájska.
¹¹ Prečo? Preto, že vás nemilujem? To vie Boh. ¹² Ale čo robím budem robiť aj ďalej, aby som odňal príležitosť tým, čo hľadajú príležitosť ukázať sa, že sú takí ako my, v čom sa vychvaľujú. ¹³ Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi. ¹⁴ A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. ¹⁵ Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky.
Som Kristov služobník v námahách i ranách - ¹⁶ Znova hovorím: Nech si nik nemyslí, že som nerozumný. A ak, prijmite ma ako nerozumného, aby som sa mohol aj ja trochu pochváliť. ¹⁷ Čo hovorím, nehovorím podľa Pánovej vôle, ale ako nerozumný, čo sa týka tejto chvály. ¹⁸ Keďže sa mnohí chvália podľa tela, pochválim sa aj ja. ¹⁹ Veď ochotne znášate nerozumných, lebo sami ste múdri. ²⁰ Strpíte, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď vás niekto zdiera, keď sa niekto nad vami vyvyšuje, keď vás niekto bije po tvári.
²¹ Na svoju hanbu hovorím, akoby sme my boli slabí. Ak si niekto v niečom trúfa, hovorím to ako nerozumný, trúfam si aj ja. ²² Sú oni Hebreji? Aj ja. Sú Izraeliti? Aj ja. Sú Abrahámovi potomci? Aj ja. ²³ Sú Kristovi služobníci? Ešte nerozumnejšie hovorím: Tým viac ja vo väčších námahách, častejšie vo väzeniach v nesmierne mnohých ranách, veľa ráz v nebezpečenstve smrti. ²⁴ Od Židov som, päť ráz dostal štyridsať bez jednej, ²⁵ tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách; ²⁶ často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; ²⁷ v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde veľa ráz v pôstoch v zime a nahote. ²⁸ A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi. ²⁹ Veď kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?
³⁰ Ak sa už treba chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou. ³¹ Boh a Otec Pána Ježiša, ktorý je zvelebený naveky, vie, že neklamem. ³² v Damasku miestodržiteľ kráľa Aretasa strážil mesto Damascénov, aby ma chytil, ³³ ale v koši ma spustili oknom cez hradby; len tak som unikol jeho rukám.

XII. Prejdem k videniam a zjaveniam - ¹ Musím sa chváliť, hoci to neosoží, ale prejdem k videniam a zjaveniam Pána. ² Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi - neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh, - uchvátený až do tretieho neba. ³ A viem, že tento človek - zasa neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, - ⁴ bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť. ⁵ Ním sa budem chváliť, sebou samým sa chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami. ⁶ Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný lebo budem hovoriť pravdu. Ale zdŕžam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa, ⁷ a aj pre veľkosť zjavení. A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. ⁸ Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, ⁹ ale on mi povedal: "Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti." A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. ¹⁰ Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný.
Bojím sa o vás - ¹¹ Stal som sa nerozumným. Vy ste ma prinútili - lebo vy ste ma mali odporúčať. Nebol som o nič menší ako tamtí veľapoštoli, aj keď nie som ničím. ¹² Ale znaky apoštola sa vám prejavili vo veľkej trpezlivosti, v znameniach, divoch a mocných činoch. ¹³ Lebo o čo ste boli ukrátení v porovnaní s ostatnými cirkvami okrem toho, že som vám nebol na ťarchu? Odpusťte mi túto krivdu.
¹⁴ A toto som už tretí raz pripravený ísť k vám a nebudem vám na ťarchu. Veď netúžim po vašich veciach, ale po vás; lebo nie deti sú povinné sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti. ¹⁵ A ja veľmi rád vynaložím všetko, ba aj seba samého vydám za vaše duše. Ak vás ja tak veľmi milujem, mám byť menej milovaný?
¹⁶ Dobre, ja som vám vraj na ťarchu nebol, ale som chytrák a dostal som vás úskokom. ¹⁷ Azda som vás poškodil prostredníctvom niektorého z tých, čo som k vám poslal? ¹⁸ Poprosil som Títa a poslal som s ním brata. Azda vás Títus poškodil? Vari sme nekráčali v tom istom duchu? A v tých istých šľapajach?
¹⁹ Už dávno si myslíte, že sa chceme pred vami vyhovárať? Hovoríme pred Bohom v Kristovi; a všetko, milovaní, pre vaše budovanie. ²⁰ Lebo sa bojím, aby som vás, až prídem, nenašiel azda takých, akých nechcem, a vy aby ste nenašli mňa, akého nechcete. Aby azda neboli sváry, žiarlivosť, hnevy, rozbroje, utŕhania, klebety, vystatovanie, nepokoje. ²¹ Aby ma zasa, až prídem, môj Boh u vás nepokoril, aby som nemusel žialiť nad mnohými z tých, čo predtým zhrešili a nerobili pokánie za nečistotu, smilstvo a necudnosť, ktorých sa dopustili.

XIII. Posledné napomenutia - ¹ Toto už tretí raz idem k vám: každá výpoveď bude potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. ² Už som povedal a znova pripomínam, ako keď som bol druhý raz u vás, a teraz vzdialený tým, čo predtým zhrešili, i všetkým ostatným, že až zasa prídem, nebudem zhovievavý, ³ veď žiadate dôkaz, že vo mne hovorí Kristus, ktorý nie je voči vám slabý, ale má medzi vami moc. ⁴ Lebo aj keď bol ukrižovaný v slabosti, z Božej moci žije. Aj my sme v ňom slabí, ale z Božej moci budeme s ním žiť pre vás.
⁵ Seba samých skúmajte, či máte vieru; sami sa skúmajte. Alebo nepoznáte seba samých, že je vo vás Ježiš Kristus? Ibaže ste nehodní. ⁶ A dúfam, že poznáte, že my nie sme nehodní. ⁷ Modlíme sa k Bohu, aby ste neurobili nič zlé - nie preto, aby sme sa my ukázali ako hodní, ale aby ste vy robili dobre a my aby sme boli ako nehodní. ⁸ Veď nič nemôžeme proti pravde, iba za pravdu. ⁹ Preto sa radujeme, keď sme my slabí a vy ste silní. Aj sa modlíme za to - za vaše zdokonalenie. ¹⁰ A toto píšem ako vzdialený, aby som si, keď prídem, nemusel prísne počínať podľa moci, ktorú mi dal Pán na budovanie, a nie na rúcanie.

Záver 13, 11-13

Pozdrav a požehnanie - ¹¹ Napokon, bratia, radujte sa zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami. ¹² Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetci svätí.
¹³ Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.

Späť na index Biblie

Zdroj: http://kbd.sk/dokumenty/biblia/

Top

Odporucit stranku znamemu!