Apokalypsa

Späť na index Biblie

 I. Prológ - ¹ Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom čo sa má onedlho stať, a po svojom anjelovi ho poslal a naznačil svojmu služobníkovi Jánovi. ² A tento dosvedčil Božie slovo a svedectvo Ježiša Krista; všetko, čo videl. ³ Blahoslavený, kto číta, aj tí, čo počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané, lebo čas je blízko.

1. Listy ázijským cirkvám 1,4 - 3,22

Pozdrav - ⁴ Ján siedmim ázijským cirkvám: Milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, čo sú pred jeho trónom, ⁵ a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vládcu nad kráľmi zeme.
Jemu, ktorý nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov ⁶ a urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi, jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen.
⁷ Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli, a budú nad nim nariekať všetky kmene zeme. Tak je. Amen.
⁸ Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci.
Videnie Syna človeka - ⁹ Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, v kráľovstve i vo vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a Ježišovo svedectvo na ostrove, ktorý sa volá Patmos. ¹⁰ v Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice hovoriť: ¹¹ "Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatiry, Sárd, Filadelfie a do Laodicey!" ¹² Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, čo so mnou hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov ¹³ a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom. ¹⁴ Jeho hlava a vlasy boli biele ako biela vlna, ako sneh, a jeho oči ako plameň ohňa. ¹⁵ Jeho nohy boli podobné kovu rozžeravenému v peci a jeho hlas bol ako hukot veľkých vôd. ¹⁶ v pravej ruke mal sedem hviezd a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola sťa slnko, keď svieti v plnej sile.
¹⁷ Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: "Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný ¹⁸ a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia. ¹⁹ Napíš teda, čo si videl: čo je a čo sa má stať potom. ²⁰ Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl v mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: sedem hviezd sú anjeli siedmich cirkví a sedem svietnikov je sedem cirkví.

 II. List efezskej cirkvi - ¹ Anjelovi efezskej cirkvi napíš: Toto hovorí ten, čo drží sedem hviezd vo svojej pravici, ktorý prechádza medzi siedmimi zlatými svietnikmi: ² Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých. Skúšal si tých, čo hovoria, že sú apoštolmi, a nie sú, a zistil si, že sú to luhári. ³ Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si. ⁴ Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. ⁵ Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv. Ak nie, prídem na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta - ak nebudeš robiť pokánie. ⁶ To máš však k dobru, že nenávidíš skutky nikolaitov, ktoré aj ja nenávidím.
⁷ Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji.
List smyrnianskej cirkvi - ⁸ Anjelovi smyrnianskej cirkvi napíš: Toto hovorí Prvý a Posledný, ten, čo bol mŕtvy a ožil: ⁹ Poznám tvoje súženie aj tvoju chudobu - ale si bohatý -, i rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú židmi, a nie sú, ale sú synagógou satana. ¹⁰ Neboj sa toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol niektorých z vás má uvrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní; a budete desať dní v súžení. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života.
¹¹ Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži.
List pergamskej cirkvi - ¹² Anjelovi pergamskej cirkvi napíš: Toto hovorí ten, čo má ostrý dvojsečný meč: ¹³ Viem, kde bývaš; tam, kde je trón satana. No pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa ani v dňoch Antipasa, môjho verného svedka; ktorého zabili u vás, kde býva satan. ¹⁴ Mám však niečo proti tebe: že máš tam takých, čo sa pridŕžajú Balaamovho učenia, ktorý učil Balaka dávať pohoršenie synom Izraela, jesť mäso obetované modlám a smilniť. ¹⁵ Tak aj ty máš takých, čo sa pridŕžajú učenia nikolaitov. ¹⁶ Preto rob pokánie. Ak nie, prídem na teba čoskoro a budem s nimi bojovať mečom svojich úst.
¹⁷ Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám: Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane.
List tyatirskej cirkvi - ¹⁸ Anjelovi tyatirskej cirkvi napíš: Toto hovorí Boží Syn, ktorý má oči ako plameň ohňa a jeho nohy sú podobné kovu: ¹⁹ Poznám tvoje skutky, tvoju lásku, vieru, službu a vytrvalosť aj tvoje posledné skutky hojnejšie než prvé. ²⁰ Ale mám proti tebe, že trpíš ženu Jezabel, ktorá hovorí, že je prorokyňa, a učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli mäso obetované modlám. ²¹ A dal som jej čas, aby robila pokánie; ale nechce sa kajať zo svojho smilstva. ²² Hľa, vrhnem ju na lôžko bolestí a tých, čo s ňou cudzoložia, do veľkého súženia, ak nebudú robiť pokánie z jej skutkov. ²³ Jej deti pobijem smrťou a všetky cirkvi spoznajú, že ja skúmam vnútro i srdce, a každému z vás odplatím podľa vašich skutkov. ²⁴ Vám ostatným v Tyatire, všetkým, čo sa nepridŕžajú tohoto učenia, ktorí nepoznali - ako hovoria - satanove hlbiny, hovorím: Nekladiem na vás iné bremeno. ²⁵ Len sa držte toho, čo máte, kým neprídem. ²⁶ Kto zvíťazí a až do konca zachová moje skutky,
dám mu moc nad národmi
²⁷ a bude nad nimi panovať žezlom železným
a rozbijú sa ako hrnce hlinené,
²⁸ ako som ju aj ja dostal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu.
²⁹ Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.

 III. List sardskej cirkvi - ¹ Anjelovi sardskej cirkvi napíš: Toto hovorí Ten, čo má sedem Božích duchov a sedem hviezd: Poznám tvoje skutky; že máš meno, akoby si žil, ale si mŕtvy. ² Bdej a posilňuj, čo ešte ostalo, a už malo zomrieť. Lebo tvoje skutky nenachádzam dokonalé pred mojím Bohom. ³ Preto si spomeň, ako si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie. Lebo ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej, a ani nezvieš v ktorú hodinu prídem na teba. ⁴ Ale máš v Sardách zopár ľudí ktorí si nepoškvrnili odev. Tí budú so mnou chodiť v bielom, lebo sú toho hodní. ⁵ Kto zvíťazí, ten takto bude oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi.
⁶ Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.
List filadelfskej cirkvi - ⁷ Anjelovi filadelfskej cirkvi napíš: Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč; keď on otvára, nik nezavrie, a keď zatvára, nik neotvorí: ⁸ Poznám tvoje skutky - hľa, nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť -, že máš málo sily, no zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno. ⁹ Hľa, dám ti zo satanovej synagógy tých, čo hovoria, že sú židia, a nie sú, ale luhajú. Hľa, spôsobím, že prídu a poklonia sa pred tvojimi nohami a poznajú, že ťa milujem. ¹⁰ Preto, že si zachoval moje slovo a vytrval si, aj ja ťa ochránim pred hodinou skúšky, ktorá príde na celý svet a preskúša obyvateľov zeme. ¹¹ Prídem čoskoro. Drž sa toho, čo máš, aby ti nik nevzal veniec. ¹² Toho, kto zvíťazí, urobím stĺpom v chráme svojho Boha a už viac nevyjde von. A napíšem naň meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z neba od môjho Otca, aj svoje nové meno.
¹³ Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.
List laodicejskej cirkvi - ¹⁴ A anjelovi laodicejskej cirkvi napíš: Toto hovorí Amen, verný a pravdivý Svedok, Počiatok Božieho stvorenia: ¹⁵ Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! ¹⁶ Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst. ¹⁷ Lebo hovoríš: "Som bohatý, zbohatol som, nepotrebujem nič" - a nevieš, že si biedny, poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý. ¹⁸ Radím ti: odo mňa si kúp zlato vyskúšané ohňom, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa zaodel a aby nebolo vidieť hanbu tvojej nahoty, i masť, ktorou si potrieš oči, aby si videl. ¹⁹ Ja karhám a trescem tých, ktorých milujem. Buď teda horlivý a rob pokánie. ²⁰ Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou. ²¹ Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróne.
²² Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám."

2. Prorocké videnie 4,1 - 22,5

A. Veľký Boží deň 4,1 - 16,21

 IV. Videnie štyroch bytostí - ¹ Potom som videl: Hľa, otvorené dvere na nebi a ten prvý hlas, ktorý som už počul ako zvuk poľnice, keď so mnou hovoril, povedal: "Vystúp sem a ukážem ti, čo sa má stať potom!" ² Hneď som bol vo vytržení: A hľa, na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci. ³ Ten, čo sedel, vyzeral ako jaspisový a sardionový kameň. Okolo trónu bola dúha, na pohľad ako smaragd. ⁴ Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na trónoch sedelo dvadsaťštyri starcov odetých do bieleho rúcha a na hlavách mali zlaté vence. ⁵ Z trónu vychádzali blesky, hukot a hrmenie; pred trónom horelo sedem lámp, čo je sedem Božích duchov, ⁶ a pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu. A v strede pred trónom i okolo trónu boli štyri živé bytosti, plné očí spredu i zozadu. ⁷ Prvá bytosť sa podobala levovi, druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár ako človek a štvrtá bytosť sa podobala letiacemu orlovi. ⁸ A každá z týchto štyroch bytostí mala šesť krídel, dookola i znútra boli plné očí a vo dne v noci bez prestania volali: "Svätý, svätý, svätý Pán Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde!"
⁹ A vždy, keď tie bytosti vzdali slávu, česť a vďaku Sediacemu na tróne, Žijúcemu na veky vekov, ¹⁰ padli dvadsiati štyria starci pred Sediacim na tróne, klaňali sa Žijúcemu na veky vekov, hádzali svoje vence pred trón a volali:
¹¹ "Hoden si, Pane a Bože náš,
prijať slávu, česť a moc,
lebo ty si stvoril všetky veci:
z tvojej vôle boli a sú stvorené."

 V. Baránok a zapečatená kniha - ¹ I videl som v pravici Sediaceho na tróne knihu popísanú znútra i zvonka a zapečatenú siedmimi pečaťami. ² A videl som mocného anjela, ktorý ohlasoval mohutným hlasom: "Kto je hoden otvoriť knihu a rozlomiť jej pečate?" ³ Ale nik na nebi ani na zemi ani pod zemou nemohol otvoriť knihu a nazrieť do nej. ⁴ Ja som veľmi plakal, že sa nenašiel nik, kto by bol hoden otvoriť knihu a nazrieť do nej. ⁵ A jeden zo starcov mi povedal: "Neplač, lebo zvíťazil Lev z Júdovho kmeňa, Koreň Dávidov; on otvorí knihu a jej sedem pečatí."
⁶ I videl som v strede medzi trónom a štyrmi bytosťami uprostred starcov stáť Baránka, ktorý bol ako zabitý. Mal sedem rohov a sedem očí, čo je sedem Božích duchov, poslaných na celú zem. ⁷ On pristúpil a vzal knihu z pravice Sediaceho na tróne. ⁸ A keď ju vzal, štyri bytosti a dvadsiati štyria starci padli pred Baránkom. Každý mal citaru a zlatú čašu plnú kadidla, čo sú modlitby svätých, ⁹ a spievali novú pieseň:
"Hoden si vziať knihu
a otvoriť jej pečate,
lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil
ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa
¹⁰ a urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu;
a budú kraľovať na zemi."
¹¹ Videl som a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov. Boli ich myriady myriád a tisíce tisícov ¹² a volali mohutným hlasom:
"Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý,
prijať moc, bohatstvo a múdrosť,
silu, česť, slávu a dobrorečenie."
¹³ A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: "Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov."
¹⁴ A štyri bytosti volali: "Amen." A starci padli a klaňali sa.

 VI. Roztvorenie prvých šiestich pečatí - ¹ A videl som, ako Baránok otvoril jednu zo siedmich pečatí, a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: "Poď!" ² A videl som: Hľa, biely kôň; a ten, čo sedel na ňom, mal luk a dostal veniec a vyšiel ako víťaz, a aby víťazil.
³ Keď otvoril druhú pečať, počul som druhú bytosť volať: "Poď!" ⁴ A vyšiel iný ohnivočervený kôň a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom zabíjali, a dostal veľký meč.
⁵ Keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu bytosť volať: "Poď!" A videl som: Hľa, čierny kôň a ten, čo sedel na ňom, mal v ruke váhy. ⁶ A počul som, akoby spomedzi štyroch bytostí hlas volal: "Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; ale olej a víno nepoškoď!"
⁷ Keď otvoril štvrtú pečať; počul som hlas štvrtej bytosti, ako volala: "Poď!" ⁸ A videl som: Hľa, plavý kôň a ten, čo sedel na ňom, volal sa Smrť a za ním šlo Podsvetie. A dostali moc nad štvrtinou zeme biť mečom, hladom, smrťou a divou zemskou zverou.
⁹ Keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydali. ¹⁰ A zvolali mohutným hlasom: "Dokedy, Pane, svätý a pravdivý, nebudeš súdiť a pomstiť našu krv na tých čo obývajú zem?"
¹¹ Každý z nich dostal biele rúcho a povedali im, aby ešte krátky čas odpočívali, kým sa nenaplní počet aj ich spoluslužobníkov a ich bratov, ktorí majú byť zabití ako oni.
¹² A keď otvoril šiestu pečať, videl som, že nastalo veľké zemetrasenie; slnko sčernelo ako srstené vrece a mesiac bol celý ako krv; ¹³ nebeské hviezdy padali na zem, ako keď figovník zhadzuje svoje nezrelé plody, keď ním lomcuje silný vietor; ¹⁴ nebo sa stiahlo, ako keď sa zvinie kniha, a všetky vrchy a ostrovy sa pohli zo svojho miesta. ¹⁵ Králi zeme i veľmoži a vojvodcovia, boháči a mocní, všetci otroci aj slobodní ukryli sa v jaskyniach a horských bralách ¹⁶ a volali vrchom a bralám: "Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred Baránkovým hnevom, ¹⁷ lebo prišiel veľký deň ich hnevu; a kto bude môcť obstáť?"

VII. Cirkev ako Boží ľud - ¹ Potom som videl štyroch anjelov, ako stoja na štyroch uhloch zeme a držia štvoro zemských vetrov, aby nevial vietor ani na zem ani na mora ani na nijaký strom. ² A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: ³ "Neškoďte zemi ani moru ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!" ⁴ A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela: ⁵ z Júdovho kmeňa dvanásťtisíc označených, z Rubenovho kmeňa dvanásťtisíc, z Gádovho kmeňa dvanásťtisíc, ⁶ z Aserovho kmeňa dvanásťtisíc, z Neftaliho kmeňa dvanásťtisíc, z Manassesovho kmeňa dvanásťtisíc, ⁷ zo Simeonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Léviho kmeňa dvanásťtisíc, z Issacharovho kmeňa dvanásťtisíc, ⁸ zo Zabulonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Jozefovho kmeňa dvanásťtisíc, z Benjamínovho kmeňa dvanásťtisíc označených.
Cirkev ako množstvo vyvolených - ⁹ Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy ¹⁰ a mohutným hlasom volali: "Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!"
¹¹ Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu ¹² a volali: "Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen."
¹³ I prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: "Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?" ¹⁴ Povedal som mu: "Pán môj; ty to vieš." A on mi povedal: "To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. ¹⁵ Preto sú pred Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme. A ten, čo sedí na tróne, bude prebývať nad nimi. ¹⁶ Už nebudú hladovať ani žízniť; nebude na nich dorážať ani slnko ani iná horúčosť, ¹⁷ lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu."

VIII. Otvára sa siedma pečať - ¹ A keď Baránok otvoril siedmu pečať, nastalo v nebi asi pol hodiny ticho. ² A videl som sedem anjelov, čo stoja pred Bohom a dostali sedem poľníc. ³ Prišiel aj iný anjel a zastal pred oltárom so zlatou kadidelnicou. Dostal veľa kadidla, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár, čo je pred trónom. ⁴ A dym kadidla s modlitbami svätých vystúpil z ruky anjela pred Boha. ⁵ Potom vzal anjel kadidelnicu, naplnil ju ohňom z oltára a vrhol na zem. A nastalo hrmenie, burácanie, blesky a zemetrasenie.
Prvé štyri poľnice - ⁶ A sedem anjelov, čo malo sedem poľníc, sa pripravilo trúbiť.
⁷ Zatrúbil prvý. A nastalo krupobitie a oheň zmiešaný s krvou a padalo to na zem. Tretina zeme zhorela, tretina stromov zhorela a zhorela všetka zelená tráva.
⁸ Zatrúbil druhý anjel. A akoby veľký horiaci vrch bol vrhnutý do mora. Tretina mora sa zmenila na krv ⁹ a zahynula tretina tvorov žijúcich v mori a tretina lodí utonula.
¹⁰ Zatrúbil tretí anjel. A z neba spadla veľká hviezda, horiaca ako fakľa, a padla na tretinu riek a na pramene vôd. ¹¹ Tá hviezda sa volá Palina. Tretina vôd sa zmenila na palinu a mnoho ľudí zomrelo od tých vôd, lebo zhorkli.
¹² Zatrúbil štvrtý anjel. A bola zasiahnutá tretina slnka, tretina mesiaca a tretina hviezd, aby sa ich tretina zatmela a tretina dňa nemala svetla a noc podobne.
Orol s tromi "beda" - ¹³ Potom som videl a počul som orla letieť stredom neba a volať mohutným hlasom: "Beda, beda, beda obyvateľom zeme pre ostatné zvuky poľníc troch anjelov, ktorí ešte majú trúbiť!"

 IX. Piata poľnica - ¹ Zatrúbil piaty anjel. A videl som, že hviezda spadla z neba na zem. A dostala kľúč od studne priepasti. ² Otvorila studňu priepasti a zo studne vystúpil dym ako dym veľkej pece a zatemnilo sa slnko a aj vzduch od dymu studne. ³ A z dymu vyšli na zem kobylky a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny. ⁴ Povedalo sa im, aby neškodili tráve na zemi, ani nijakej byline ani nijakému stromu, ale iba ľuďom, ktorí nemajú na čele Božiu pečať. ⁵ Dostali rozkaz, aby ich nezabíjali, ale trápili päť mesiacov; a ich trápenie bolo ako trápenie od škorpióna, keď uštipne človeka. ⁶ v tých dňoch ľudia budú hľadať smrť, a nenájdu ju, budú si žiadať zomrieť, a smrť od nich utečie.
⁷ Tieto kobylky sa podobali koňom pripraveným do boja; na hlavách mali akoby vence podobné zlatu a ich tváre boli ako tváre ľudí. ⁸ Vlasy mali ako ženské vlasy a ich zuby boli ako levie. ⁹ Panciere mali ako panciere zo železa a zvuk ich krídel bol ako hrmot mnohých konských vozov rútiacich sa do boja. ¹⁰ Chvosty mali podobné škorpiónom aj žihadlá a v chvostoch mali moc škodiť ľuďom päť mesiacov. ¹¹ Nad sebou mali kráľa anjela priepasti, ktorý sa po hebrejsky volá Abaddon a po grécky má meno Apollyon.
¹² Prvé beda prešlo a hľa; po ňom prichádzajú ešte dve beda.
Šiesta poľnica - ¹³ Zatrúbil šiesty anjel. A počul som hlas od rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom; ¹⁴ hovoril šiestemu anjelovi, čo mal poľnicu: "Odviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat." ¹⁵ Tu boli odviazaní štyria anjeli, čo boli pripravení na hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí. ¹⁶ A počet jazdeckého vojska bol dvadsaťtisíckrát desaťtisíc; počul som ich počet. ¹⁷ A vo videní som takto videl kone a tých, čo sedeli na nich: mali ohnivé, hyacintové a sírové panciere a hlavy koní boli ako hlavy levov a z ich tlám vychádzal oheň, dym a síra. ¹⁸ Od týchto troch rán zahynula tretina ľudí; od ohňa, dymu a síry, čo vychádzali z ich tlám. ¹⁹ Moc koní bola totiž v ich tlamách a v ich chvostoch; lebo ich chvosty sa podobali hadom: mali hlavy a nimi škodili.
²⁰ A ostatní ľudia, ktorých nezahubili tieto rany, ani pokánie nerobili za skutky svojich rúk a neprestali sa klaňať zlým duchom a zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť. ²¹ A nerobili pokánie ani za svoje vraždy, ani za svoje čary, ani za svoje smilstvo, ani za svoje krádeže.

 X. Anjel s otvorenou knihou - ¹ I videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku a s dúhou na hlave. Jeho tvár bola ako slnko, jeho nohy ako ohnivé stĺpy ² a v ruke mal otvorenú knižku. Pravou nohou si stal na more, ľavou na zem ³ a zvolal mohutným hlasom, ako keď reve lev. A keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojím hlasom. ⁴ A keď dohovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som hlas z neba, ktorý hovoril: "Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!"
⁵ Tu anjel, ktorého som videl stáť na mori i na zemi, zdvihol k nebu svoju pravú ruku ⁶ a zaprisahal sa na Žijúceho na veky vekov, ktorý stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: "Času už nebude!" ⁷ Ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď začne trúbiť poľnica, zavŕši sa Božie tajomstvo, ako zvestoval svojim služobníkom prorokom.
Ján prehltne knižku - ⁸ A hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril: "Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, ktorý stojí na mori i na zemi." ⁹ Šiel som k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: "Vezmi si ju a zjedz ju! v žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med." ¹⁰ Vzal som teda z anjelovej ruky knižku a zjedol som ju. V ústach mi bola sladká ako med, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou. ¹¹ Tu mi povedali: "Musíš znova prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a o mnohých kráľoch."

 XI. Meranie chrámu a dvaja svedkovia - ¹ Potom som dostal trstinu podobnú prútu so slovami: "Vstaň a zmeraj Boží chrám i oltár a tých, čo sa v ňom klaňajú. ² Ale vonkajšie chrámové nádvorie vynechaj a nemeraj ho, lebo je vydané pohanom; budú šliapať po svätom meste štyridsaťdva mesiacov. ³ Ale pošlem svojich dvoch svedkov, a oblečení do vrecoviny budú prorokovať tisícdvestošesťdesiat dní." ⁴ Oni sú dve olivy a dva svietniky, čo stoja pred Pánom zeme. ⁵ A keby im chcel niekto ublížiť, z úst im vyšľahne oheň a strávi ich nepriateľov. Takto musí zahynúť každý, kto by im chcel ublížiť. ⁶ Oni majú moc zatvoriť nebo, aby nepršalo v dňoch, keď budú prorokovať, a majú moc premeniť vody na krv a biť zem všetkými ranami, kedykoľvek budú chcieť. ⁷ Keď dokončia svoje svedectvo, šelma, čo z priepasti vystúpi, bude viesť proti nim vojnu, zvíťazí nad nimi a zabije ich. ⁸ Ich telá budú ležať na námestí veľkého mesta, ktoré sa obrazne volá Sodoma a Egypt, kde bol ukrižovaný aj ich Pán. ⁹ Mnohí z ľudí, kmeňov, jazykov a národov budú pozerať na ich telá tri a pol dňa a nedovolia ich telá uložiť do hrobu. ¹⁰ Obyvatelia zeme sa budú nad nimi radovať a plesať a budú si navzájom posielať dary, lebo títo dvaja proroci trápili obyvateľov na zemi.
¹¹ Ale o tri a pol dňa vstúpil do nich duch života od Boha, postavili sa na nohy a na tých, čo ich videli, doľahol veľký strach. ¹² A oni počuli mohutný hlas z neba, ktorý im hovoril: "Vystúpte sem!" I vystúpili v oblaku do neba a ich nepriatelia ich videli. ¹³ v tú hodinu nastalo veľké zemetrasenie: desatina mesta sa zrútila a pri zemetrasení zahynulo sedemtisíc ľudí. Ostatných sa zmocnil strach a vzdali slávu Bohu na nebi.
¹⁴ Druhé beda pominulo; hľa, čoskoro príde tretie beda.
Siedma poľnica - ¹⁵ Zatrúbil siedmy anjel. A v nebi zazneli mohutné hlasy a volali: "Kráľovstvo tohoto sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Pomazaného a bude kraľovať na veky vekov."
¹⁶ Vtedy dvadsiati štyria starci, čo sedia na svojich trónoch pred Bohom, padli na tvár, klaňali sa Bohu ¹⁷ a volali:
"Vzdávame ti vďaky,
Pane, Bože všemohúci,
ktorý si a ktorý si bol,
že si sa ujal svojej veľkej moci a začal si kraľovať.
¹⁸ Národy sa rozhnevali,
ale prišiel tvoj hnev a čas súdiť mŕtvych
a odmeniť tvojich služobníkov, prorokov a svätých
a tých, čo sa boja tvojho mena, malých i veľkých,
a zničiť tých, čo kazia zem."
¹⁹ A v nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. A nastali blesky, burácanie, zemetrasenie a veľké krupobitie.

XII. Žena a drak - ¹ Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. ² Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť. ³ A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; ⁴ jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. ⁵ I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. ⁶ Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní.
Boj draka na nebi - ⁷ Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ⁸ ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi. ⁹ A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli. ¹⁰ A počul som mohutný hlas volať v nebi:
"Teraz nastala spása, moc a kráľovstvo nášho Boha
a vláda jeho Pomazaného,
lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov,
ktorý na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom.
¹¹ Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv
a pre slovo svojho svedectva;
a nemilovali svoj život
až na smrť.
¹² Preto radujte sa, nebesia,
aj vy, čo v nich bývate.
Beda však zemi i moru, lebo zostúpil k vám diabol, plný zlosti, lebo vie, že má málo času."
Boj draka na zemi - ¹³ Keď drak videl, že je zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, čo porodila chlapca. ¹⁴ Ale žena dostala dve krídla veľkého orla, aby mohla odletieť na púšť na svoje miesto, kde ju budú živiť čas a časy a pol času ďaleko od hada. ¹⁵ Had vychrlil za ženou zo svojej papule vodu ako rieku, aby ju rieka strhla. ¹⁶ Ale zem pomohla žene: zem otvorila ústa a pohltila rieku, čo vychrlil drak zo svoje papule.
¹⁷ Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s ostatnými z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.
¹⁸ I zastavil sa na morskom piesku.

XIII. Morská šelma - ¹ Videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala desať rohov a sedem hláv; na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená. ² Šelma, ktorú som videl, podobala sa leopardovi; nohy mala ako medveď a jej tlama bola ako tlama leva. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc. ³ Jedna z jej hláv bola akoby smrteľne ranená, ale jej smrteľná rana sa zahojila.
Celá zem obdivovala šelmu; ⁴ klaňali sa drakovi, že dal moc šelme, a klaňali sa aj šelme a volali: "Kto je podobný šelme a kto môže s ňou bojovať?"
⁵ A dostala tlamu, aby hovorila veľké veci, aby sa rúhala, a dostala moc pôsobiť na štyridsaťdva mesiacov. ⁶ A aj otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala jeho menu a jeho stánku i tým, čo bývajú v nebi. ⁷ A bolo jej dovolené viesť vojnu proti svätým a zvíťaziť nad nimi. Dostala moc nad každým kmeňom, ľudom, jazykom a národom. ⁸ Budú sa jej klaňať všetci, čo obývajú zem, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v knihe života Baránka, ktorý bol zabitý. ⁹ Kto má uši, nech počúva:
¹⁰ Kto má ísť do zajatia,
pôjde do zajatia.
Kto má byť zabitý mečom,
musí byť mečom, zabitý.
V tomto je trpezlivosť a viera svätých.
Zemská šelma - ¹¹ Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme. Mala dva rohy podobné baránkovým, ale hovorila ako drak. ¹² Vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, že sa zem a jej obyvatelia klaňajú prvej šelme, ktorej sa zahojila smrteľná rana. ¹³ A robí veľké znamenia, ba spôsobuje, že aj oheň z neba pred zrakmi ľudí zostupuje na zem. ¹⁴ A zvádza obyvateľov zeme znameniami, ktoré môže konať pred očami šelmy, nahovára obyvateľov zeme, aby urobili obraz šelme, čo má ranu od meča a ožila. ¹⁵ A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený. ¹⁶ A pôsobí, že všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní aj otroci, prijímajú na pravú ruku alebo na čelo znak, ¹⁷ a že nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak: meno šelmy alebo číslo jej mena. ¹⁸ v tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť.

XIV. Baránok a jeho vykúpenie - ¹ Potom som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštridsatštyritisíc tých, čo mali na čele napísane jeho meno a meno jeho Otca. ² A počul som hlas z neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas ktorý som počul, znel, ako keď citaristi hrajú na svojich citarách. ³ A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. ⁴ To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. ⁵ V ich ústach sa nenašla lož: sú bez škvrny.
Anjeli ohlasujú hodinu súdu - ⁶ Potom som videl iného anjela letieť stredom neba. A mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. ⁷ Volal mohutným hlasom: "Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu, a klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd."
⁸ Za ním šiel iný anjel a volal: "Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva!"
⁹ Po nich nasledoval iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: "Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, ¹⁰ aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. ¹¹ A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena."
¹² V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša. ¹³ A počul som hlas z neba; hovoril: "Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi, už odteraz. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah; veď ich skutky idú s nimi." ¹⁴ Potom som videl, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel ktosi ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. ¹⁵ A z chrámu vyšiel iný anjel, ktorý volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: "Hoď svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy; žatva na zemi dozrela." ¹⁶ A ten, čo sedel na oblaku, hodil na zem svoj kosák a zem bola zožatá.
¹⁷ Potom z chrámu, čo je v nebi, vyšiel iný anjel; aj on mal ostrý kosák. ¹⁸ Od oltára zasa vyšiel anjel, ktorý má moc nad ohňom, a zvolal mohutným hlasom na toho, čo mal ostrý kosák: "Hoď svoj ostrý kosák a ober strapce vinice zeme, lebo jej hrozná už dozreli!" ¹⁹ A anjel hodil svoj kosák na zem, obral vinicu zeme a vhodil do veľkého lisu Božieho hnevu. ²⁰ Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vyšla krv až po uzdy koní na tísícšesťsto stadií.

XV. Pieseň Mojžiša a Baránka - ¹ Videl som na nebi iné znamenie, veľké a obdivuhodné: sedem anjelov, ktorí mali sedem posledných rán, lebo nimi sa dovŕšil Boží hnev. ² Videl som čosi ako sklené more, zmiešané s ohňom, i tých, čo zvíťazili nad šelmou, nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stáť na sklenom mori; mali Božie citary ³ a spievali pieseň Mojžiša, Božieho služobníka, a Baránkovu pieseň:
"Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky,
Pane Bože všemohúci;
spravodlivé a správne sú tvoje cesty,
Kráľ národov.
⁴ Kto by sa nebál, Pane,
a neoslavoval tvoje meno?!
Veď ty jediný si Svätý;
prídu všetky národy
a budú sa ti klaňať,
lebo sa zjavili tvoje spravodlivé súdy."
Sedem anjelov s čašami Božieho hnevu - ⁵ Potom som videl: v nebi sa otvoril chrám stánku svedectva ⁶ a z chrámu vyšli siedmi anjeli, čo mali sedem rán. Boli oblečení do čistého skvúceho ľanového rúcha a cez prsia boli prepásaní zlatým pásom. ⁷ Jedna zo štyroch bytostí podala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha, žijúceho na veky vekov. ⁸ A chrám sa naplnil dymom Božej slávy a jeho moci a nik nemohol vojsť do chrámu, kým sa nedovŕši sedem rán siedmich anjelov.

XVI. Hrôzy siedmich čiaš - ¹ Potom som počul mocný hlas z chrámu, ako hovorí siedmim anjelom: "Choďte a vylejte na zem sedem čiaš Božieho hnevu!"
² Odišiel prvý a vylial svoju čašu na zem: a povyhadzovali sa zhubné a zlé vredy na ľuďoch, čo mali znak šelmy, aj na tých, čo sa klaňali jej obrazu.
³ Druhý vylial svoju čašu na more: a zmenilo sa na krv ako z mŕtveho a zahynulo všetko živé, čo bolo v mori.
⁴ Tretí vylial svoju čašu na rieky a pramene vôd: a zmenili sa na krv. ⁵ Potom som počul anjela vôd volať: "Spravodlivý si ty, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si vyniesol takýto rozsudok. ⁶ Keďže preliali krv svätých a prorokov, dal si im piť krv; zaslúžili si to!" ⁷ A od oltára som počul volať: "Áno, Pane, Bože všemohúci, správne a spravodlivé sú tvoje súdy!"
⁸ Štvrtý anjel vylial svoju čašu na slnko: a bolo mu dané páliť ľudí ohňom. ⁹ Veľká horúčava spaľovala ľudí a tí sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito ranami; ale nerobili pokánie, aby mu vzdali slávu.
¹⁰ Piaty anjel vylial svoju čašu na trón šelmy: a jej kráľovstvo stemnelo. Od bolesti si hrýzli jazyky ¹¹ a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a vredy a nerobili pokánie za svoje skutky.
¹² Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: a jej voda vyschla, aby sa pripravila cesta kráľom od východu slnka. ¹³ I videl som troch nečistých duchov ako žaby vychádzať z tlamy draka, z tlamy šelmy a z úst falošného proroka. ¹⁴ To sú duchovia démonov, ktorí konajú znamenia: vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili na boj vo veľký deň všemohúceho Boha.
¹⁵ Hľa, prichádzam ako zlodej. Blahoslavený, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a aby nevideli jeho hanbu.
¹⁶ I zhromaždil ich na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedon.
¹⁷ Siedmy anjel vylial svoju čašu do vzduchu a z chrámu od trónu vyšiel mocný hlas; hovoril: "Stalo sa!" ¹⁸ A nastali blesky, burácanie, hrmenie aj veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi - také veľké bolo zemetrasenie. ¹⁹ Veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov padli. Boh si spomenul na veľký Babylon a dal mu kalich vína svojho rozhorčeného hnevu. ²⁰ Všetky ostrovy zmizli a ani vrchov viac nebolo. ²¹ Z neba padali na ľudí krúpy ťažké ako talenty a ľudia sa rúhali Bohu pre ranu krupobitia, lebo táto jeho rana bola veľmi veľká.

B. Pád Babylonu 17,1 - 19,10

XVII. Súd nad hroznou neviestkou - ¹ Potom prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš, a prihovoril sa mi: "Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách, ² s ktorou smilnili králi zeme a vínom jej smilstva sa opíjali obyvatelia zeme." ³ v duchu ma preniesol na púšť. I videl som ženu sedieť na šarlátovej šelme so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, plnej rúhavých mien. ⁴ Tá žena bola oblečená do purpuru a šarlátu, vyzdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami a v rukách mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. ⁵ Na čele mala napísané meno, tajomstvo: "Veľký Babylon, matka smilstva a ohavností zeme."
⁶ I videl som ženu spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uvidel, veľmi som sa zadivil. ⁷ Ale anjel mi povedal: "Prečo sa divíš? Ja ti poviem tajomstvo ženy a šelmy so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, ktorá ju nosí. ⁸ Šelma, ktorú si videl, bola a nie je; má vystúpiť z priepasti a pôjde do záhuby. A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia šelmu, že bola a nie je, a zasa bude. ⁹ Kto je múdry, tu má vysvetlenie: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; aj kráľov je sedem: ¹⁰ piati padli, jeden je, iný ešte neprišiel; a keď príde, bude smieť ostať len na krátky čas. ¹¹ Šelma, ktorá bola a nie je, ona je ôsmy kráľ, je z tých siedmich a ide do záhuby. ¹² Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí ešte nedostali kráľovstvo, ale na jednu hodinu dostanú kráľovskú moc spolu so šelmou. ¹³ Majú rovnaké zmýšľanie a svoju silu a moc dajú tej šelme. ¹⁴ Budú bojovať proti Baránkovi a Baránok nad nimi zvíťazí, lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov; aj tí, čo sú s ním, povolaní, vyvolení a verní."
¹⁵ A povedal mi: "Vody, ktoré si videl tam, kde sedí neviestka, to sú ľudia, zástupy, národy a jazyky. ¹⁶ A desať rohov, ktoré si videl, aj šelma znenávidia smilnicu spustošia ju a obnažia; budú jesť jej telo a spália ju ohňom. ¹⁷ Lebo Boh im vložil do srdca, aby uskutočnili jeho zámer, aby mali rovnaké zmýšľanie a odovzdali šelme svoje kráľovstvo, kým sa nezavŕšia Božie slová. ¹⁸ A žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré kraľuje nad kráľmi zeme."

XVIII. Pád Babylonu - ¹ Potom som videl z neba zostupovať iného anjela, ktorý má veľkú moc, a jeho sláva ožiarila zem. ² Zvolal mohutným hlasom: "Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov a skrýšou nečistej a odpornej zveri. ³ Lebo všetky národy pili z vína vášne jeho smilstva a králi zeme s ním smilnili a kupci zeme zbohatli z jeho obrovského rozkošníctva!"
⁴ A počul som iný hlas volať z neba: "Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán, ⁵ lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti. ⁶ Odplaťte mu, ako aj on odplatil. Odplaťte mu dvojnásobne za jeho skutky. Do pohára, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne! ⁷ Koľko sa on oslavoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku. Lebo si v srdci hovorí: "Sedím ako kráľovná, vdova nie som a smútok neuzriem." ⁸ Preto jedného dňa prídu jeho rany, smrť i smútok a hlad a ohňom bude spálený. Lebo mocný je Pán Boh, ktorý ho odsúdil."
⁹ I budú nad ním plakať a nariekať králi zeme, ktorí s ním smilnili a hýrili, keď uzrú dym z jeho požiaru. ¹⁰ Zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami a budú volať: "Beda, beda, ty veľké mesto Babylon, mesto také mocné, lebo v jedinú hodinu prišiel na teba súd!"
¹¹ Kupci zeme budú nad ním plakať a žialiť, lebo už nik nekúpi ich tovar: ¹² Náklad zlata a striebra, drahých kameňov a perál, kmentu a purpuru, hodvábu a šarlátu, všelijaké tujové drevo, všelijaké predmety zo slonoviny, rozličné predmety z najvzácnejšieho dreva, medi, železa a mramoru; ¹³ škoricu a balzam, voňavky a masti, kadidlo, víno a olej, múku a pšenicu, dobytok a ovce, kone a vozy, otrokov a ľudské duše. ¹⁴ A ovocie, túžba tvojej duše, odišlo od teba, všetko cenné a skvostné sa ti stratilo a už ich viac nenájdu.
¹⁵ Kupci týchto vecí, ktorí z neho zbohatli, zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami a budú plakať a žialiť, ¹⁶ budú volať: "Beda, beda, ty veľké mesto, ktoré sa obliekalo do kmentu, purpuru a šarlátu a zdobilo sa zlatom, drahými kameňmi a perlami, ¹⁷ lebo v jedinú hodinu bolo spustošené toľké bohatstvo!"
Všetci kormidelníci a všetci, čo sa tadiaľ plavili, námorníci a všetci, čo pracujú na mori, zastali obďaleč ¹⁸ a keď videli dym jeho požiaru, volali: "Ktoré mesto sa podobá tomuto veľkému mestu?" ¹⁹ Sypali si prach na hlavu a s plačom a žiaľom volali: "Beda, beda, ty veľké mesto, v ktorom zbohatli z jeho hojnosti všetci, čo majú lode na mori, lebo v jedinú hodinu bolo spustošené. ²⁰ Plesaj nad ním, nebo a svätí, apoštoli i proroci, lebo Boh rozsúdil váš súd na ňom!"
²¹ Potom jeden silný anjel vzal kameň veľký ako žarnov, hodil ho do mora a zvolal: "Takto prudko bude zvrhnutý Babylon, to veľké mesto, a viac ho nebude. ²² Už v tebe nebude počuť hlas citaristov, hudobníkov flautistov ani poľnicu; už v tebe nebude majster v nijakom remesle ani zvuk mlyna v tebe už viac počuť nebude; ²³ svetlo lampy ti už nezasvieti a neozve sa v tebe hlas ženícha a nevesty, lebo tvoji kupci boli veľmoži na zemi a tvoje čary zviedli všetky národy. ²⁴ Našla sa v ňom krv prorokov a svätých a všetkých zavraždených na zemi!"

XIX. Spev víťazstva - ¹ Potom som počul akoby mohutný hlas veľkého zástupu v nebi:
"Aleluja!
Spása, sláva a moc nášmu Bohu,
² lebo sú správne a spravodlivé jeho súdy.
Veď odsúdil veľkú neviestku, ktorá svojím smilstvom kazila zem; a z jej rúk vymáhal krv svojich služobníkov."
³ A znova volali: "Aleluja A dym z nej bude vystupovať na veky vekov!"
⁴ Nato padli dvadsiati štyria starci a štyri bytosti a klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: "Amen. Aleluja!"
⁵ A od trónu zaznel hlas:
"Chváľte nášho Boha, všetci jeho služobníci,
aj vy, čo sa ho bojíte, malí i veľkí!"
Pozvanie na Baránkovu svadbu - ⁶ Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu a ako hukot mnohých vôd a ako rachot mocného hromobitia, ktorý volal:
"Aleluja!
Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh.
⁷ Radujme sa a plesajme, vzdávajme mu slávu,
lebo nadišla Baránkova svadba
a jeho nevesta sa pripravila.
⁸ A smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu; ten kment sú spravodlivé skutky svätých."
⁹ Potom mi povedal: "Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!" A povedal mi: "Tieto Božie slová sú pravdivé." ¹⁰ I padol som mu k nohám, aby som sa mu klaňal. Ale on mi povedal: "Pozor, nerob to! Som spoluslužobník tvoj a tvojich bratov, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Bohu sa klaňaj! A Ježišovo svedectvo je duch proroctva."

C. Zničenie pohanských národov 19,11 - 20,15

Víťaz na bielom koni - ¹¹ Potom som videl otvorené nebo a hľa, biely kôň - a ten, čo sedel na ňom, sa volal Verný a Pravdivý; spravodlivo súdi i bojuje.
¹² Oči mal ako plameň ohňa a na hlave mnoho diadémov. Napísané mal meno, ktoré nik nepozná, iba on sám. ¹³ Oblečený bol v odeve skropenom krvou a jeho meno je: Božie Slovo. ¹⁴ Za ním išli nebeské vojská na bielych koňoch, oblečené do čistého bieleho kmentu. ¹⁵ Z jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy; a on bude nad nimi panovať žezlom železným; sám bude šliapať lis vína rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha. ¹⁶ Na plášti a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov.
Víťazstvo Kráľa nad šelmou a antikristom - ¹⁷ Potom som videl jedného anjela stáť v slnku. Mohutným hlasom volal na všetky vtáky letiace stredom neba: "Poďte, zhromaždite sa na veľkú Božiu hostinu. ¹⁸ Budete jesť telá kráľov, telá vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, a telá všetkých, slobodných i otrokov, malých i veľkých."
¹⁹ A videl som šelmu a kráľov zeme aj ich vojská zhromaždené do boja s tým, čo sedel na koni, a s jeho vojskom. ²⁰ Ale šelmu zajali a s ňou aj falošného proroka, ktorý pred ňou robil znamenia a zviedol nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili za živa do ohnivého jazera, horiaceho sírou. ²¹ Ostatní boli pobití mečom vychádzajúcim z úst toho, čo sedel na koni. A všetky vtáky sa nasýtili ich telami.

XX. Tisícročné kráľovstvo - ¹ Potom som videl z neba zostupovať anjela, čo mal kľúč od priepasti a v ruke veľkú reťaz. ² Chytil draka, toho starého hada, ktorým je diabol a satan, a sputnal ho na tisíc rokov. ³ Hodil ho do priepasti, zavrel ju a zapečatil nad ním, aby už nezvádzal národy, kým sa nedovŕši tisíc rokov; potom musí byť na krátky čas uvoľnený. ⁴ Ďalej som videl tróny; sadli si na ne tí, čo dostali moc súdiť. Videl som aj duše tých, čo boli sťatí pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na čelo a na ruky. Tí ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. ⁵ Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. ⁶ Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moci, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov.
Konečné víťazstvo - ⁷ Až sa dovŕši tisíc rokov, bude satan uvoľnený zo svojho väzenia ⁸ a vyjde, aby zvádzal národy, ktoré sú na štyroch uhloch zeme, Goga a Magoga, aby ich zhromaždil do boja; a bude ich ako piesku v mori. ⁹ Vyšli na šíru zem a obkľúčili tábor svätých a Bohom milované mesto. Ale zostúpil oheň z neba a strávil ich. ¹⁰ A diabol, ktorý ich zvádzal, bol zvrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde je aj šelma i falošný prorok; a budú mučení dňom i nocou na veky vekov.
Definitívny súd - ¹¹ Potom som videl veľký biely trón a toho, čo na ňom sedel. Pred jeho pohľadom utiekla zem i nebo a už pre ne nebolo miesta. ¹² Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj iná kniha, kniha života. A mŕtvi boli súdení z toho; čo bolo zapísané v knihách podľa ich skutkov. ¹³ More vydalo mŕtvych, čo boli v ňom, aj smrť aj podsvetie vydali mŕtvych, čo boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. ¹⁴ Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť: ohnivé jazero. ¹⁵ A koho nenašli zapísaného v knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera.

D. Nebeský Jeruzalem 21,1 - 22,5

XXI. Nové nebo a nová zem - ¹ Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. ² A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. ³ A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: "Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi. ⁴ Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo."
⁵ A ten, čo sedel na tróne, povedal: "Hľa, všetko robím nové." A hovoril: "Píš: Tieto slová sú verné a pravdivé." ⁶ A povedal mi: "Stalo sa! Ja som Alfa a Omega, Počiatok i Koniec. Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody. ⁷ Kto zvíťazí, zdedí toto; a ja budem jeho Bohom a on bude mojím synom. ⁸ Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť."
Nový Jeruzalem - ⁹ A prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš naplnených poslednými siedmi ranami, a povedal mi: "Poď ukážem ti nevestu Baránkovu manželku!" ¹⁰ A v duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha ¹¹ ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, akoby krištáľovo čistému kameňu jaspisu. ¹² Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. ¹³ Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. ¹⁴ Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov.
¹⁵ Ten, čo so mnou hovoril, mal mieru zo zlatej trstiny na premeranie mesta, jeho brán a jeho hradieb. ¹⁶ Mesto je postavené do štvorca: jeho dĺžka je taká istá ako šírka. Trstinou odmeral mesto a malo dvanásťtisíc stadií. Jeho dĺžka, šírka i výška sú rovnaké. ¹⁷ Zmeral aj jeho hradby; mali stoštyridsaťštyri lakťov podľa ľudskej miery, ktorú anjel mal. ¹⁸ Jeho hradby boli postavené z jaspisu a mesto samo bolo z rýdzeho zlata podobného čistému sklu. ¹⁹ Základné kamene hradieb mesta boli ozdobené všelijakými drahými kameňmi: prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, ²⁰ piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst. ²¹ Dvanásť brán je dvanásť perál; každá brána bola z jednej perly. A námestie mesta bolo z rýdzeho zlata, takého ako priezračné sklo.
²² Ale chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh, a Baránok. ²³ A mesto nepotrebuje ani slnko ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho ožiaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok. ²⁴ v jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme doň prinesú svoju slávu. ²⁵ Jeho brány sa cez deň nezavrú a noci tam nebude. ²⁶ A budú doň prinášať slávu a bohatstvo národov. ²⁷ Ale nič poškvrnené, nik, kto sa dopúšťa ohavnosti a lži, doň nevojde, iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.

XXII. Blaženosť nebeského Jeruzalema - ¹ Potom mi ukázal rieku vody života, čistú ako krištáľ, vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu. ² Uprostred jeho námestia, z oboch strán rieky, je strom života ktorý prináša dvanásť ráz ovocie: každý mesiac dáva svoje ovocie a lístie stromu je na uzdravenie národov. ³ Už nikdy nebude nič prekliate. V ňom bude trón Boha a Baránka a jeho služobníci mu budú slúžiť; ⁴ budú hľadieť na jeho tvár a na čele budú mať jeho meno. ⁵ Noci už nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo im bude žiariť Pán, Boh, a budú kraľovať na veky vekov.

Záver zjavenia 22,6-16

Anjelovo svedectvo - ⁶ Potom mi anjel povedal: "Tieto slova sú verné a pravdivé. Pán, Boh prorockých duchov, poslal svojho anjela, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má zanedlho stať. ⁷ Áno, prídem čoskoro. Blahoslavený, kto zachováva prorocké slová tejto knihy."
⁸ Ja, Ján, som to počul a videl: A keď som to počul a videl, padol som k nohám anjela, ktorý mi toto ukázal a chcel som sa mu klaňať. ⁹ Ale on mi povedal: "Pozor, nerob to! Som spoluslužobník tvoj a tvojich bratov prorokov a tých, čo zachovávajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj!"
¹⁰ Potom mi povedal: "Nezapečaťuj prorocké slová tejto knihy, lebo čas je blízko! ¹¹ Kto škodí, nech škodí ďalej, kto je špinavý, nech sa špiní ďalej, spravodlivý nech ďalej koná spravodlivo a svätý nech sa ďalej posväcuje.
Ježišovo svedectvo - ¹² Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou; odmením každého podľa jeho skutkov. ¹³ Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec. ¹⁴ Blahoslavení sú tí, čo si vypierajú rúcha: budú mať moc nad stromom života a budú môcť vstúpiť bránami mesta. ¹⁵ Vonku zostanú psi, traviči, nemravníci, vrahovia, modloslužobníci a každý, kto miluje lož a dopúšťa sa jej.
¹⁶ Ja, Ježiš, poslal som svojho anjela, aby vám toto dosvedčil o cirkvách. Ja som Koreň a Rod Dávidov, Žiarivá ranná hviezda."

Epilóg 22,17-21

¹⁷ A Duch i nevesta volajú: "Príď!" Aj ten, čo počúva, nech volá: "Príď!" Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života.
¹⁸ Ja dosvedčujem každému, kto počúva prorocké slová tejto knihy, Keby niekto k tomu niečo pridal, tomu Boh pridá rany opísané v tejto knihe. ¹⁹ A keby niekto ubral zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh odníme podiel zo stromu života i zo svätého mesta, z toho, o čom sa píše v tejto knihe.
²⁰ Ten, čo to dosvedčuje, hovorí: "Áno, prídem čoskoro." "Amen. Príď, Pane Ježišu!" ²¹ Milosť Pána Ježiša nech je so všetkými.

Späť na index Biblie

Zdroj: http://kbd.sk/dokumenty/biblia/

Top

Odporucit stranku znamemu!