 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: św. Faustyna Kowalska,
„Najslávnostnejšia chvíľa v mojom živote je chvíľa, v ktorej prijímam sväté prijímanie. Po každom svätom prijímaní túžim a za každé sväté prijímanie ďakujem Najsvätejšej Trojici. Anjeli, keby mohli závidieť, tak by nám závideli dve veci: prvú – to je prijímanie svätého prijímania, a druhú – to je utrpenie. Dnes sa pripravujem na Tvoj príchod ako nevesta na príchod svojho ženícha. Veľký je Pán, ten môj Ženích. Nebesia ho nemôžu obsiahnuť. Serafíni, ktorí stoja najbližšie pri ňom, si zakrývajú svoju tvár a ustavične opakujú: ‚Svätý, svätý, svätý.‘ Ten veľký Pán, to je môj Ženích. Jemu spievajú chóry, pred ním padajú tróny, pred jeho jasom hasne slnko. A predsa, ten veľký Pán, to je môj Ženích. Srdce moje, nezamýšľaj sa hlboko nad tým, ako ho zvelebujú druhí, lebo nemáš na to čas, lebo prichádza a už je pri tvojich dverách. Idem na stretnutie s ním a pozývam ho do príbytku svojho srdca, ponižujúc sa hlboko pred jeho majestátom. Ale Pán ma zodvihne z prachu a ako nevestu pozýva, aby som si sadla vedľa neho, aby som mu povedala všetko, čo mám na srdci. A ja, posmelená jeho dobrotou, nakláňam svoju hlavu na jeho prsia a hovorím mu o všetkom. Na prvom mieste mu hovorím o tom, o čom by som nikdy žiadnemu stvoreniu nepovedala. A potom mu hovorím o potrebách Cirkvi, o dušiach úbohých hriešnikov, ako veľmi potrebujú jeho milosrdenstvo. Ale chvíľa sa rýchlo míňa. Ježišu, musím už ísť za povinnosťami, ktoré ma čakajú. Ježiš mi hovorí, že ešte máme chvíľu na rozlúčenie. Vzájomný hlboký pohľad a na chvíľu sa zdanlivo lúčime, ale nikdy nie naozaj. Naše srdcia sú ustavične zjednotené. Aj keď navonok ma rozptyľujú rôzne povinnosti, Ježišova prítomnosť ma stále ponára do ticha“ (Denníček 1804 – 1806). The above article was published with permission from Milujte sa! in March 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
