List Hebrejom (Židom)

Späť na index Biblie

Prológ 1,1-4

 I. Vznešenosť vteleného Božieho Syna - ¹ Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. ² v týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. ³ On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom. Preto keď vykonal očistenie od hriechov, zasadol po pravici velebnosti na výsostiach; ⁴ a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil než oni.

1. Kristus je väčší ako anjeli 1,5 - 2,18

Dôkazy z písma - ⁵ Veď kedy komu z anjelov povedal:
"Ty si môj syn,
ja som ťa dnes splodil"
a opäť: "Ja budem jeho otcom a on bude mojím synom"?
⁶ A znova, keď uvádza prvorodeného na svet, hovorí:
"Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli."
⁷ Anjelom zasa hovorí:
"On robí svojich anjelov vetrami
a svojich služobníkov ohnivými plameňmi."
⁸ Ale Synovi:
"Tvoj trón, Bože, je na veky vekov
a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.
⁹ Miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť;
preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal
olejom plesania viac ako tvojich druhov."
¹⁰ A:
"Ty, Pane, si na počiatku stvoril zem
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
¹¹ Ony sa pominú, ale ty zostaneš
a všetci sťa odev zostarnú,
¹² zvinieš ich ako plášť,
ako odev a zmenia sa.
Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú."
¹³ A kedy ktorému z anjelov povedal:
"Seď po mojej pravici,
kým nepoložím tvojich nepriateľov
za podnožku tvojim nohám"?
¹⁴ Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu?

 II. Povzbudenie - ¹ Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo. ² Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, ³ ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli, ⁴ a Boh ju dosvedčoval znameniami, zázrakmi a rozličnými prejavmi moci a udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle.
Kristus nás vykúpil, nie anjeli - ⁵ Veď nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme. ⁶ Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste:
"Čože je človek, že naň pamätáš,
a syn človeka, že sa ho ujímaš?
⁷ Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov,
slávou a cťou si ho ovenčil⁸ a všetko si mu položil pod nohy."
Keď mu teda všetko podriadil, nenechal nič, čo by mu nebolo podriadené. Teraz ešte nevidíme, že mu je všetko podrobené, ⁹ ale vidíme, že ten, ktorý bol stvorený len o niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých.
¹⁰ Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením. ¹¹ Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, ¹² keď hovorí:
"Tvoje meno zvestujem svojim bratom
a uprostred zhromaždenia budem ťa velebiť."
¹³ Ďalej: "Ja budem v neho dúfať."
A zasa: "Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh."
¹⁴ A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, ¹⁵ a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. ¹⁶ Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. ¹⁷ Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. ¹⁸ A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.

2. Ježiš - verný a spolucítiaci veľkňaz 3,1 - 5,10

 III. Kristus je väčší ako Mojžiš - ¹ Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania. ² On je verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako bol aj Mojžiš v celom jeho dome. ³ Ale on je hoden o toľko väčšej slávy od Mojžiša, o koľko väčšiu česť má staviteľ domu, ako dom. ⁴ Lebo každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh. ⁵ Aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník, aby dosvedčil to, čo sa malo neskôr povedať. ⁶ Ale Kristus ako Syn je nad jeho domom; a jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a slávnu nádej.
Ako vstúpiť do Božieho pokoja - ⁷ Preto, ako hovorí Duch Svätý:
"Dnes, keď počujete jeho hlas,
⁸ nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure,
v deň pokúšania na púšti,
⁹ kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma,
hoci videli moje skutky ¹⁰ štyridsať rokov.
Preto som sa rozhneval na toto pokolenie
a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi;
tí veru nepoznali moje cesty.
¹¹ Ako som v svojom hneve prisahal:
Nevojdú do môjho pokoja!"
¹² Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ¹³ ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to "dnes", aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. ¹⁴ Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, ¹⁵ ako sa hovorí:
"Dnes, keď počujete jeho hlas,
nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure."
¹⁶ Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta? ¹⁷ A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti? ¹⁸ A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja, ak nie tým, čo neuverili? ¹⁹ A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.

 IV. Posvätná bázeň - ¹ Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho pokoja! ² Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli. ³ A do pokoja vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal:
"Ako som v svojom hneve prisahal:
Nevojdú do môjho pokoja!",
hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta. ⁴ Lebo kdesi povedal o siedmom dni takto: " v siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich diel." ⁵ A tu zasa: "Nevojdú do môjho pokoja!" ⁶ Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo evanjelium; nevošli pre neposlušnosť, ⁷ znova určuje istý deň, "Dnes", keď po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako sa už povedalo:
"Dnes, keď počujete jeho hlas,
nezatvrdzujte svoje srdcia."
⁸ Lebo keby ich bol Jozue voviedol do pokoja, nehovorilo by sa po tomto o inom dni. ⁹ A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud. ¹⁰ Lebo kto vošiel do jeho pokoja, aj on si odpočinul od svojich diel ako Boh od svojich.
¹¹ Usilujme sa teda vojsť do onoho pokoja, aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. ¹² Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. ¹³ A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.
Ježiš - pravý veľkňaz - ¹⁴ Keďže teda máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. ¹⁵ Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. ¹⁶ Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.

 V. ¹ Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy ² a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. ³ A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého.
⁴ Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. ⁵ Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal:
"Ty si môj syn,
ja som ťa dnes splodil,"
⁶ ako aj na inom mieste hovorí:
"Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho."
⁷ On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. ⁸ A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; ⁹ a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú, ¹⁰ keď ho Boh vyhlásil za veľkňaza podľa radu Melchizedechovho.

3. Autentické kňazstvo Ježiša Krista 5,11 - 10,18

Varovanie pred ochabnutím - ¹¹ O tom by sme mali veľa čo hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, pretože ste zleniveli počúvať. ¹² Lebo hoci by ste po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil začiatočným prvkom Božích slov. Stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko, a nie pevný pokrm. ¹³ A nik, kto dostáva mlieko, nechápe slovo spravodlivosti, lebo je ešte dieťa. ¹⁴ Pevný pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo návykom majú vycvičené zmysly na rozlišovanie dobra od zla.

 VI. ¹ Preto nechajme bokom začiatočné učenie o Kristovi a povznesme sa k dokonalosti. Neklaďme znova základy: o pokání z mŕtvych skutkov a viere v Boha, ² učenie o krstoch, o vkladaní rúk, o vzkriesení z mŕtvych a večnom súde. ³ A to urobíme, ak to Boh dovolí.
⁴ Veď nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého, ⁵ zakúsili dobré Božie slovo a sily budúceho veku, ⁶ a potom odpadli, aby sa znova obnovili pokáním, pretože v sebe znova križujú Božieho Syna a vystavujú ho na posmech. ⁷ Aj zem, ktorá pije dážď, čo na ňu často padá, a rodí užitočnú bylinu tým, pre koho ju obrábajú, dostáva požehnanie od Boha. ⁸ Ak však rodí tŕnie a bodľač, je zavrhnutá a blízka kliatbe; jej koniec je spálenie.
⁹ Milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení, že vy ste na tom lepšie a bližšie k spáse. ¹⁰ Veď Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše skutky a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali - a ešte posluhujete - svätým. ¹¹ Ale túžime, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca, ¹² aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo vierou a vytrvalosťou sú dedičmi prisľúbení.
¹³ Lebo keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého ¹⁴ slovami: "Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím." ¹⁵ A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie. ¹⁶ Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu. ¹⁷ A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, ¹⁸ aby sme týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. ¹⁹ Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, ²⁰ kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.

A. Kristova prednosť pred levitskými kňazmi 7,1-28

VII. Melchizedech - predobraz Krista - ¹ Tento Melchizedech, kráľ Salema, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel totiž v ústrety Abrahámovi, ktorý sa vracal z porážky kráľov, a požehnal ho. ² A Abrahám mu odovzdal desiatok zo všetkého. Jeho meno sa prekladá najprv ako kráľ spravodlivosti, ale potom aj kráľ Salema, čo znamená kráľ Pokoja. ³ Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, ani jeho dni nemajú začiatku, ani jeho život nemá konca. A tak pripodobnený Božiemu Synovi zostáva kňazom naveky.
⁴ Pozrite sa len, aký je veľký, keď mu aj patriarcha Abrahám dal desiatok z najlepšieho! ⁵ A iste aj tí, čo z Léviho synov dostávajú kňazský úrad, majú príkaz brať podľa zákona desiatky od ľudu, to jest od vlastných bratov, hoci aj oni vyšli z Abrahámových bedier. ⁶ Ale ten, čo k nim nepatrí podľa rodu, vzal desiatok od Abraháma a požehnal toho, ktorý mal prisľúbenia. ⁷ A je nesporné, že väčší požehnáva menšieho.
⁸ A potom: tu berú desiatky smrteľní ľudia, tam však ten, o ktorom sa vydáva svedectvo, že žije. ⁹ Ba dalo by sa povedať, že skrze Abraháma odovzdal desiatky aj Lévi, ktorý prijíma desiatky; ¹⁰ veď bol ešte v bedrách otca, keď mu vyšiel v ústrety Melchizedech.
Zrušenie levitského kňazstva - ¹¹ Keby sa teda dokonalosť bola dosiahla prostredníctvom levitského kňazstva, lebo pod ním ľud dostal zákon, načo by bol musel povstať ešte iný kňaz podľa radu Melchizedechovho, a nenazvať ho podľa radu Áronovho? ¹² Lebo keď sa zmení kňazstvo, musí sa zmeniť aj zákon. ¹³ A ten, o ktorom sa toto hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nik nekonal službu pri oltári. ¹⁴ Veď je známe, že náš Pán vzišiel z Júdu a vzhľadom na tento kmeň Mojžiš nič nepovedal o kňazoch.
¹⁵ A toto je ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz podobný Melchizedechovi, ¹⁶ ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života. ¹⁷ Veď o ňom znie svedectvo:
"Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho."
¹⁸ Tým sa ruší predchádzajúce prikázanie, lebo je slabé a neužitočné, ¹⁹ - veď zákon nič nepriviedol k dokonalosti - a zavádza sa lepšia nádej, vďaka ktorej sa blížime k Bohu.
²⁰ A pretože sa to nestalo bez prísahy, - tamtí sa totiž stali kňazmi bez prísahy, ²¹ tento však s prísahou toho, ktorý mu povedal:
"Pán prisahal a nebude ľutovať:
Ty si kňaz naveky,"
²² Ježiš sa stal ručiteľom o toľko lepšej zmluvy.
²³ A tamtí sa mnohí stali kňazmi, lebo im smrť bránila zostať, ²⁴ no tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. ²⁵ Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.
Trvácnosť Kristovho kňazstva - ²⁶ Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ²⁷ ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. ²⁸ Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky.

B. Prvenstvo kultu svätyne a prostredníctvom Krista kňaza 8,1 - 9,28

VIII. Nové kňazstvo a nová svätyňa - ¹ Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza; ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ² ako služobník svätyne a pravého stánku; ktorý postavil Pán, a nie človek.
³ Lebo každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety. Preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval. ⁴ Keby bol teda na zemi, ani by nebol kňazom, pretože sú tu takí, čo prinášajú dary podľa zákona. ⁵ No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok: "Hľaď," povedal mu, "aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu." ⁶ Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo sa zakladá na lepších prisľúbeniach. ⁷ Veď keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa hľadalo miesto pre druhú. ⁸ Lebo keď ich karhá, hovorí: "Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu; ⁹ nie takú zmluvu akú som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni nezotrvali v mojej zmluve a ja som ich opustil, hovorí Pán. ¹⁰ Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich mysle a vpíšem im ich do srdca; a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. ¹¹ A nik už nebude poúčať svojho druha ani brat svojho brata slovami: "Poznaj Pána," lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho až po najväčšieho z nich, ¹² pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si už nespomeniem." ¹³ Keď povedal "novú", vyhlásil prvú za starú; čo však je prežité a zostarlo, je blízko zániku.

 IX. Kristus vstupuje do nebeskej svätyne - ¹ Teda aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú Svätyňu. ² Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby a nazýva sa Svätyňa. ³ Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých. ⁴ Tam bol zlatý kadidlový oltár a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. ⁵ Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť.
⁶ Odkedy je toto tak zariadené, do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu, ⁷ ale do druhého iba veľkňaz raz do roka; a to nie bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky i za priestupky ľudu. ⁸ Tým Duch Svätý naznačuje, že kým stojí prvý stánok, cesta do svätyne ešte nie je zjavná. ⁹ Toto je podobenstvo pre terajší čas, podľa ktorého sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto prináša obetu; ¹⁰ lebo spočívajú iba v pokrmoch a nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú vonkajšie predpisy, ktoré platia až do času nápravy.
Účinnosť Kristovho kňazstva - ¹¹ Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, ¹² raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. ¹³ Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí, ¹⁴ o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny; očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.
Kristus spečaťuje novú zmluvu svojou krvou - ¹⁵ A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z previnení spáchaných za prvej zmluvy dostali tí, čo sú povolaní, prisľúbenie večného dedičstva. ¹⁶ Lebo kde je závet, musí sa dokázať smrť závetcu. ¹⁷ Veď závet nadobúda účinnosť smrťou, neplatí, kým žije ten, kto závet urobil. ¹⁸ Preto ani prvá zmluva nebola uzavretá bez krvi. ¹⁹ Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa zákona, vzal krv teliat a capov s vodou, so šarlátovou vlnou a yzopom a pokropil samu knihu aj všetok ľud, ²⁰ hovoriac: "Toto je krv zmluvy, ktorú pre vás nariadil Boh." ²¹ Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie. ²² A podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia.
²³ Podoby nebeských vecí bolo treba takto očisťovať, no nebeské veci samy lepšími obetami, ako sú tamtie. ²⁴ Kristus totiž nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. ²⁵ Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s cudzou krvou. ²⁶ Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech: ²⁷ A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, ²⁸ tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví - bez hriechu - na spásu tým, čo ho očakávajú.

C. Rekapitulácia: Kristova obeta prevyšuje starozákonné obety 10,1-18

 X. Neúčinnosť starozákonných obiet - ¹ Keďže zákon je len tieň budúcich dobier, a nie vlastný obraz vecí, nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými bez prestania každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. ² Veď či by ich neboli prestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli bývali raz navždy očistení a nemali by už vedomie, že sú hriešni? ³ Ale práve nimi sa z roka na rok koná pripomienka na hriechy, ⁴ lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy. ⁵ Preto keď prichádza na svet, hovorí:
"Nechcel si obetu ani dar,
ale dal si mi telo.
⁶ Nepáčili sa ti
zápalné obety ani obety za hriech.
⁷ Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam -
vo zvitku knihy je napísané o mne -,
aby som plnil tvoju vôľu, Bože."
⁸ Najprv hovorí: "Obety ani dary, ani obety zápalné ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili" - a ony sa prinášajú podľa zákona. ⁹ Potom povedal: "Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu." Ruší prvé, aby ustanovil druhé, ¹⁰ v tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy.
Trvalá účinnosť Kristovej obety - ¹¹ Každý kňaz koná denne bohoslužbu a vera ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. ¹² No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. ¹³ A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. ¹⁴ Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. ¹⁵ Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď povedal: ¹⁶ "Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; ¹⁷ a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem." ¹⁸ A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.

4. Vytrvalosť vo viere 10,19 - 12,29

Pridŕžajme sa nádeje - ¹⁹ A keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, ²⁰ tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, ²¹ a keď máme veľkňaza nad Božím domom, ²² pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. ²³ Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie. ²⁴ Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom. ²⁵ Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň.
Apostatom hrozí strašný súd - ²⁶ Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, ²⁷ ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov. ²⁸ Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov; ²⁹ uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti? ³⁰ Veď poznáme toho, ktorý povedal: "Mne patrí pomsta, ja sa odplatím." A zasa: "Pán bude súdiť svoj ľud." ³¹ Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.
Potrebujeme vytrvalosť - ³² Len sa rozpomeňte na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení. ³³ Raz vás verejne hanobili a sužovali, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté. ³⁴ Veď ste spolutrpeli s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás olúpili o majetok; lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalý majetok. ³⁵ Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. ³⁶ Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie.
³⁷ Lebo ešte chvíľku, celkom krátku,
a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať.
³⁸ Môj spravodlivý bude žiť z viery,
ale keby cúvol,
moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie.
³⁹ My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby získali život.

 XI. Príklady viery v Starom zákone - ¹ Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. ² Ňou si predkovia získali dobré svedectvo.
³ Vierou chápeme, že Božie slovo stvárnilo svety tak, že z neviditeľného povstalo viditeľné.
⁴ Vierou priniesol Ábel Bohu lepšiu obetu ako Kain a ňou si získal svedectvo, že je spravodlivý, lebo Boh vydal svedectvo o jeho daroch; a ňou ešte aj ako mŕtvy hovorí.
⁵ Vierou bol Henoch prenesený, aby neuzrel smrť; nenašli ho, lebo Boh ho preniesol. Ešte pred prenesením si získal svedectvo, že sa páči Bohu. ⁶ Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú.
⁷ S vierou prijal Noe pokyn o tom, čo ešte nebolo vidieť, a s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny; ňou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery.
⁸ S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide.
⁹ S vierou sa usadil v zasľúbenej zemi ako v cudzej býval v stanoch s Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. ¹⁰ Lebo čakal na mesto s pevnými základmi ktorého staviteľom a tvorcom je Boh.
¹¹ Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie. ¹² Preto aj z jedného, a to odumretého, vzišlo ich také množstvo, ako je hviezd na nebi a piesku na brehu mora, a ten sa nedá spočítať.
¹³ Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale zdiaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. ¹⁴ A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. ¹⁵ Veď keby boli mali na mysli tú, z ktorej vyšli, mali dosť času vrátiť sa. ¹⁶ Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil miesto.
¹⁷ S vierou obetoval Abrahám Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného obetoval ten, ktorý dostal prisľúbenia ¹⁸ a ktorému bolo povedané: "Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo." ¹⁹ Usudzoval totiž, že Boh má moc aj z mŕtvych vzkriesiť. Preto ho dostal naspäť aj ako predobraz.
²⁰ S vierou požehnal Izák Jakuba a Ezaua vzhľadom na budúcnosť.
²¹ S vierou požehnal umierajúci Jakub jednotlivo Jozefových synov a poklonil sa opretý o vrchol svojej palice.
²² S vierou hovoril umierajúci Jozef o odchode synov Izraela a dal pokyny ohľadne svojich kostí.
²³ S vierou ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že dieťa je pôvabné, a nebáli sa kráľovho rozkazu.
²⁴ Keď Mojžiš dospel, s vierou odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. ²⁵ Volil radšej trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu ²⁶ a za väčšie bohatstvo pokladal Kristovo pohanenie ako poklady Egypta; hľadel totiž na odmenu.
²⁷ S vierou opustil Egypt a nezľakol sa kráľovho hnevu; vydržal, akoby videl neviditeľného.
²⁸ S vierou slávil Veľkú noc a kropenie krvou, aby sa zhubca nedotkol prvorodených.
²⁹ S vierou prešli Červeným morom ako po suchej zemi, kým Egypťania, čo sa o to pokúsili, boli pohltení.
³⁰ Pre vieru padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní.
³¹ Pre vieru nezahynula neviestka Rachab s neveriacimi, lebo v pokoji prijala vyzvedačov.
³² A čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, ³³ ktorí vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy, ³⁴ uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, mužneli v boji, na útek zaháňali cudzie šíky; ³⁵ ženy dostali svojich mŕtvych vzkriesených. Iní boli mučení, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli lepšie, vzkriesenie. ³⁶ Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie; ³⁷ kameňovali ich, rozpiľovali ich, umierali pod mečom; túlali sa v ovčích a kozích kožiach, núdzni; utláčaní a sužovaní. ³⁸ Oni, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšti a po horách, po jaskyniach a zemských roklinách.
³⁹ A títo všetci, hoci sa vo viere osvedčili, nedosiahli prisľúbenie, ⁴⁰ lebo Boh prichystal pre nás niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás.

XII. Podľa Kristovho príkladu vytrvajme v duchovnom boji - ¹ Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, ² s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. ³ Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu.
Boh nás súžením vychováva - ⁴ v boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. ⁵ A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom:
"Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou,
ani neklesaj, keď ťa on karhá.
⁶ Lebo koho Pán miluje, toho tresce,
a šľahá každého, koho prijíma za syna."
⁷ Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? ⁸ Ak ste mimo výchovy, na ktorej dostali účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia! ⁹ A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov a budeme žiť?! ¹⁰ A oni nás karhali na krátky čas a tak, ako sa im videlo, on však kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti. ¹¹ Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila.
¹² Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená! ¹³ A vaše nohy nech kráčajú rovno, aby sa to, čo je chromé, nevykĺbilo, ale skôr aby sa uzdravilo.
Slúžme Bohu s úctou a bázňou - ¹⁴ Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. ¹⁵ Dbajte na to, aby nik nepremeškal Božiu milosť; aby nevyrazil nejaký koreň horkosti a nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých. ¹⁶ Nech nik nie je smilník alebo sveták ako Ezau, ktorý za jediný pokrm predal svoje prvorodenstvo. ¹⁷ Veď viete, že aj keď neskôr túžil zdediť požehnanie, bol odvrhnutý a nenašiel možnosť nápravy, hoci ju so slzami hľadal.
¹⁸ Nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, temnote a búrke ¹⁹ ani k zvuku poľnice a hrmotu slov: Tí, čo ho počuli, prosili, aby sa im už tak nehovorilo; ²⁰ nemohli totiž uniesť príkaz: "Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, bude ukameňované." ²¹ A také strašné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: "Zľakol som sa a trasiem sa." ²² No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu ²³ a k spoločenstvu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť ²⁴ k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a k pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova.
²⁵ Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí. Lebo ak neunikli tamtí, čo odmietali toho, ktorý hovoril na zemi, o čo menej my, keď sa odvrátime od toho, ktorý hovorí z neba. ²⁶ Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: "Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom. ²⁷ A to "ešte raz" naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné ako stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné.
²⁸ A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu tak, aby sme sa mu páčili, s úctou a bázňou. ²⁹ Veď náš Boh je stravujúci oheň.

Záverečné napomenutia 13,1-19

XIII. Bratská láska a čistota - ¹ Bratská láska nech trvá. ² Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí takto prijali ako hostí anjelov, a ani o tom nevedeli. ³ Pamätajte na väzňov, akoby ste boli s nimi uväznení, a na tých, čo trpia, veď aj vy sami ste v tele. ⁴ Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh.
⁵ Vaše správanie nech je bez lakomstva; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on sám povedal: "Nezanechám ťa, ani neopustím." ⁶ Preto smelo môžeme povedať:
"Pán mi pomáha, nebudem sa báť;
čože mi urobí človek?"
Vernosť Kristovi - ⁷ Pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru. ⁸ Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky! ⁹ Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími náukami, lebo najlepšie je posilňovať srdce milosťou, a nie pokrmami, ktoré neosožili tým, čo z nich žili. ¹⁰ Máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť tí, čo slúžia stánku. ¹¹ Veď telá tých zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do Svätyne za hriech, sa spaľujú mimo tábora. ¹² Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud svojou krvou, trpel za bránou. ¹³ Vyjdime teda k nemu von z tábora a znášajme jeho pohanenie. ¹⁴ Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. ¹⁵ Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno.
¹⁶ Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnú pomoc, lebo v takých obetách má Boh záľubu.
Poslušnosť duchovným vodcom - ¹⁷ Poslúchajte svojich predstavených a podriaďujte sa im, lebo oni bdejú nad vašimi dušami a budú sa za ne zodpovedať; aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo to by vám neosožilo.
¹⁸ Modlite sa za nás; sme totiž presvedčení, že máme dobré svedomie, veď si chceme vo všetkom dobre počínať. ¹⁹ Ale predsa veľmi vás prosím, robte to, aby som sa zasa čím skôr vrátil k vám.

Záver 13,20-25

Modlitba požehnania - ²⁰ A Boh pokoja, ktorý pre krv večnej zmluvy vzkriesil z mŕtvych veľkého pastiera oviec, nášho Pána Ježiša, ²¹ nech vás utvrdí v každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu; a nech v nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.
Zakončenie, správy a pozdravy - ²² Prosím vás, bratia, zneste slová povzbudenia; veď som vám napísal iba krátko. ²³ Vedzte, že náš brat Timotej bol prepustený na slobodu. Ak skoro príde, navštívim vás spolu s ním. ²⁴ Pozdravte všetkých svojich predstavených a všetkých svätých. Pozdravujú vás tí, čo sú z Itálie. ²⁵ Milosť nech je s vami všetkými.

Späť na index Biblie

Zdroj: http://kbd.sk/dokumenty/biblia/

Top

Odporucit stranku znamemu!