Písmo sväté v jazyku slovenčina (Bible in Slovak) - Pieseň piesní Písmo sväté v jazyku slovenčina (Bible in Slovak). Katolícka Biblia.
Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal                Nevezmeš meno Božie nadarmo                Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni                Cti otca svojho i matku svoju                Nezabiješ                Nezosmilníš                Nepokradneš                Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu                Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho                Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho               
Slovenská verziaKresťanský portál

Kresťanské zdroje

 
Pieseň piesní
   

Pies1

I. 1 Veľpieseň od Šalamúna.

Snúbenica túži za snúbencom

Snúbenica:

2 Zľúbaj ma bozkami svojich úst,

bo láska tvoja lepšia je nad víno.

3 Dobrá je vôňa tvojich olejkov;

jak olej rozliaty je tvoje meno.

Zato ťa dievčence majú tak rady.

4 Tiahni ma za sebou!

Pobežme!

Zaveď ma, kráľ, do svojej komnaty!

Tam jasať budeme a z teba tešiť sa

a ľúbosť tvoju vynášať viac ako víno.

Ozaj, právom ťa milujú.

Pohľad na dni rozlúčenia

Snúbenica:

5 Ja čierna som, no pekná jednako,

dcéry jeruzalemské,

jak stany kedarské,

jak plachty šiatrov šalmaských.

6 Nehľaďte na mňa, že som čierna,

že ma tak opálilo slnko!

Synovia mojej matky zanevreli na mňa,

postavili ma strážiť (svoje) vinice,

nuž o vinicu svoju dbať som nemohla.

Rozhovory so snúbencom

Snúbenica:

7 Povedz mi ty, ktorého z tej duše milujem,

kde pásavaš,

kde odpočívaš cez poludnie,

aby som sa nemusela potĺkať

od stáda ku stádu druhov tvojich.

Ženích:

8 Nevieš to, ty, zo žien najkrajšia?

Nuž choď len čriedam po stopách

a kozliatka svoje

pri pastierskych kolibách popásaj!

9 K paripám v kočoch faraónových

ťa môžem prirovnať, priateľka moja.

10 Ako len svedčia lícam tvojim ozdobné retiazky

a šiji tvojej náhrdelníky koralové!

11 Dáme ti vytepať zlatých retiazok

so striebornými zvončekmi.

Snúbenica:

12 Pokiaľ kráľ hovie na svojom ležadle,

vydáva môj nard svoju vôňu.

13 Vrecúškom myrhy je mi môj milý;

odpočíva mi na prsiach.

14 Môj milý je mi strapcom cyprovým

vo vinohradoch Engadi.

Ženích:

15 Aká si krásna, priateľka moja,

aká spanilá!

Tvoje oči sú sťa holubice!

Snúbenica:

16 Aký si krásny, milý môj,

aký pôvabný!

Postieľka naša samá zeleň!

Ženích:

17 Cédre sú trámami nášho paláca,

doskami našich stien sú cyprusy.

Pies2

Obapolná chvála

Snúbenica:

II. 1 Som lúčny kvietok na saronských rovinách,

ľalia v údoliach.

Ženích:

2 Jak ľalia medzi tŕním

je moja priateľka medzi dievčencami.

Snúbenica:

3 Sťa jabloň medzi plánkami

je milý môj medzi mládencami.

V jeho tôni sedím,

ako sa mi žiadalo,

a jeho ovocie je sladké môjmu podnebiu.

Úchvat lásky

Snúbenica:

4 Vovádza ma do vínnej pivnice

a jeho zástava nado mnou je láska.

5 Posilnite ma hrozienkovým koláčom

občerstvite ma jablkami,

lebo som chorá od lásky!

6 Pod mojou hlavou jeho ľavica

a jeho pravica ma ľúbo privíňa.

Ženích:

7 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské,

na srny a lane na poli:

Nezobúdzajte ani nerušte lásku,

kým sa jej samej nezachce.

Ženích na návšteve snúbenice

Snúbenica:

8 Hlas môjho milého!

Hľa, on prichádza!

Po horách skáče,

po vŕškoch hupká.

9 Milý môj je sťa srna,

je ako jeleníča.

Hľa, veď už stojí

pred naším múrom!

Okiencom hľadí,

cez mriežku sa díva.

10 Môj milý začal

a povedal mi:

Ženích volá snúbenicu do rozvitej jari

Ženích:

Hor’ sa, priateľka moja,

krásava moja, a poď!

11 Lebo, hľa, už je po zime,

dážď prestal, pominul!

12 Kvieťa sa kľuje po kraji,

nadišiel spevu čas.

Hrdličky hrkútanie

po našom kraji znie.

13 Na fige bronie už rané ovocie,

roznáša vôňu vinič v rozkvete.

Nuž, hor’ sa, priateľka moja,

krásava moja, a poď!

14 Holubica moja v rozsadlinách skál,

v úkryte na bralách,

daj zrieť mi svoju tvár,

daj počuť mi svoj hlas,

veď sladký je tvoj hlas

a prekrásna je tvoja tvár.

V krásnom opojení

Snúbenica:

15 Polapajte nám líšky,

maličké líštičky,

čo škodu robia po viniciach.

A naša vinica je práve v rozkvete.

16 Môj milý je môj a ja som jeho,

on, ktorý pasie medzi ľaliami.

17 Až ochladí sa deň

a nachýlia sa tône,

príď, milý môj,

buď srne podobný

alebo jeleníčaťu

na horách voňavých!

Pies3

Snúbenica:

III. 1 Na svojom lôžku po nociach

hľadala som toho,

ktorého moja duša miluje.

Hľadala som ho, ale nenašla.

2 Nuž vstanem, mesto pochodím;

po námestiach a uliciach

budem hľadať toho, ktorého z tej duše milujem.

Hľadala som ho, ale nenašla.

3 Stretli ma strážcovia,

čo boli v meste na obchôdzke.

„Nevideli ste toho,

ktorého z tej duše milujem?“

4 Sotva som trocha od nich poodišla,

našla som, koho moja duša miluje.

Chytila som ho

a nepustila viac,

kým som ho nepriviedla

do domu svojej matky

a do komôrky svojej rodičky.

5 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské,

na srny a lane na poli:

Nezobúdzajte ani nerušte lásku,

kým sa jej samej nezachce!

Sprievod snúbenice stretáva sa so sprievodom snúbencovým

Chór ľudu:

6 Čože je to, čo stúpa zo stepi

sťa mrákavy dymu - v záplave vône myrhy a kadidla

a všakových práškov voňavých?

7 Hej, to je Šalamúnovo lôžko!

Šesťdesiat bohatierov vôkol neho,

hrdinov izraelských.

8 Všetci sú v zbroji,

skúsení v boji.

Každý má paloš pri boku

pre nočné postrachy.

9 Kráľ Šalamún si dal spraviť

trón z libanonských driev.

10 Stĺpiky jeho ukovať dal zo striebra.

Operadlo zo zlata,

sedadlo z purpuru,

vnútri bol vyložený ebenovým drevom.

11 Jeruzalemské dcéry, poďte sem,

podívajte sa, dcéry sionské,

na kráľa Šalamúna s korunou,

ktorou ho korunovala jeho matka

v deň jeho sobáša,

v deň, keď mu srdce napĺňala radosť.

Pies4

Ženích ospevuje svoju snúbenicu

Ženích:

IV. 1 Aká si krásna, priateľka moja,

aká spanilá!

Tvoje oči sú sťa holubice

za tvojím závojom.

Tvoje vlasy ako stádo kôz,

čo dol’ sa valí z galaádskych hôr.

2 Tvoje zuby ako stádo strižných oviec,

čo vystupujú z kúpeľa.

Každá z nich po dvoje má jahniatok

a ani jedna nie je jalová.

3 Tvoje pery sťa purpurový pásik

a tvoje ústa plné pôvabu.

Tvoje líca sťa by krížalky

granátového jablka

za tvojím závojom.

4 Tvoj krk je sťa veža Dávidova

vybudovaná s obrannými múrikmi.

Na tisíc štítov visí z nej,

veľké to štíty junákov.

5 Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá,

srnie dvojčiatka,

ktoré sa pasú medzi ľaliami.

6 Až ochladí sa deň

a nachýlia sa tône,

vyjdem si na vrch myrhový

a na kadidlový pahorček.

7 Celá si krásna, priateľka moja,

a škvrny na tebe niet.

Snúbenec zve k dôvernému spoločenstvu

Ženích:

8 Poď z Libanonu, nevesta moja,

z Libanonu zostúp!

Opusť končiar Amana,

vrcholce Senira a Hermona,

peleše levov, vrchy leopardov.

9 Očarila si moje srdce,

sestrička moja, nevesta,

očarila si moje srdce

jediným pohľadom svojich očí,

jediným ohnivkom svojho náhrdelníka.

10 Aká je sladká tvoja láska,

sestrička moja, nevesta!

Príjemnejšia je tvoja láska nad víno.

A vôňa tvojich mastičiek

je nado všetky voňavky.

11 Med z plásta tečúci sú tvoje pery, nevesta,

pod tvojím jazykom sa skrýva med a mlieko

a vôňa tvojich šiat

je sťa vôňa Libanonu.

Hĺbka obapolnej lásky

12 Si zatvorenou záhradou,

sestrička moja, nevesta,

si zatvorenou záhradou,

zapečatenou studienkou.

13 Tvoje výhonky -

to rajský sad granátovníkov

s utešeným ovocím,

s cyprusmi a nardami.

14 To nard a šafran, puškvorec a škorica,

so všelijakou kadidlovou krovinou;

myrha a aloa,

s rozličnými prevzácnymi balzamy.

15 Studienka v záhrade,

žriedlo živých vôd,

čo z Libanonu žblnkocú.

Šťastie zo svätého manželského zväzku

Snúbenica:

16 Vstaň, vetrík severný!

Zdvihni sa, vánok od juhu!

Prevejte moju záhradu!

Nech sa jej vôňa roznáša ...!

Ó, keby prišiel milý môj

do svojej záhrady

a keby požíval

jej znamenité ovocie!

Pies5

Ženích:

V5. 1 Prišiel som, sestra moja, nevesta,

do svojej záhrady.

Pozbieram svoju myrhu

so svojou voňavou drevinou,

svoj plást jem a svoj med,

popíjam svoje víno a svoje mlieko.

Jedzte a pite, priatelia,

a napite sa, najmilší!

Návrat po bolestnom odlúčení

Nedostatok lásky

Snúbenica:

2 Zaspala som, ale moje srdce bdelo.

Tu počuť čosi. Môj milý klope:

Ženích:

Otvor mi, sestra moja, priateľka moja,

holubička moja, moja čistá.

Namoklo rosou moje temeno,

nočnými kropajami moje kučery.

Snúbenica:

3 Vyzliekla som si už odev,

budem si ho znova obliekať?

Už som si nohy umyla,

mám si ich zas vari zamazať?

4 Môj milý siahol rukou cez otvor.

Rozbúchalo sa moje srdce preň ...

5 Vstala som otvoriť svojmu milému.

Kvapkala myrha z mojich rúk

a z prstov mi čistá myrha stekala

na rúčku závory.

Žiaľ a trýzeň:

6 Otvorila som svojmu milému -

lenže môj milý bol už preč,

už ho tam nebolo.

Zatajoval sa vo mne dych,

kým trval jeho príhovor.

Hľadala som ho, ale nenašla,

volala som ho, ale sa mi neozval.

7 Stretli ma strážcovia,

čo boli v meste na obchôdzke.

Zbili ma, aj poranili -

plášť mi zorvali

strážcovia mestských hradieb.

8 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské,

ak by ste našli môjho milého,

povedzte mu,

že som ochorela od lásky!

Jeruzalemčanky:

9 Čím sa tvoj milý odlišuje od iných,

ty, spomedzi žien najkrajšia?

Čím sa tvoj milý odlišuje od iných,

že nás tak zaprisahávaš?

Snúbenica ospevuje snúbencovu krásu

Snúbenica:

10 Môj milý je bielunký a rumenný,

vyniká medzi desaťtisícmi.

11 Jeho hlava je zlato, rýdze zlato,

jeho kučery sťa riasy na datli,

čierne jak havrany.

12 Jeho oči sú sťa holúbätá

nad bystrinami vôd,

v mlieku sa kúpavajú

a na brehu sedia.

13 Jeho líca sťa hriadky balzamu,

na ktorých pučia vonné byliny.

Jeho pery sťa ľalie,

z ktorých prvá myrha steká.

14 Jeho ruky sťa váľky zo zlata,

posiate drahokamami z Taršiša.

Jeho hruď, to výtvor zo slonovej kosti,

povykladaný zafírmi.

15 Jeho nohy sťa mramorové stĺpy,

čo stoja na podnožiach zo zlata.

Postavou je sťa Libanon,

nádherný ako cédre.

16 Jeho ústa sú presladké

a všetko na ňom je pôvabné.

Taký je môj milý, taký je priateľ môj,

dcéry jeruzalemské!

Pies6

Snúbenec a snúbenica znova svoji

Jeruzalemčanky:

VI. 1 Kam odišiel tvoj milý,

ty, zo žien najkrajšia?

Kade sa tvoj milý pobral,

aby sme ti ho pomohli hľadať?

Snúbenica:

2 Do svojej záhrady odišiel môj milý,

k záhonom balzamu,

kochať sa v prekrásnej záhrade

a trhať ľalie.

3 Môj milý je môj

a ja som jeho,

on, ktorý pasie medzi ľaliami.

Snúbenec zas ospevuje pôvab snúbenice

Ženích:

4 Krásna si, priateľka moja, ako Tirza,

sťa Jeruzalem spanilá,

strašná jak šíky pod zástavami.

5 Odvráť svoje oči odo mňa,

lebo ma zraňujú.

Tvoje vlasy sú ako stádo kôz,

čo dol’ sa valí z galaádskych hôr.

6 Tvoje zuby ako stádo jahníc,

čo vystupujú z kúpeľa.

Každá z nich po dvoje má jahniatok

a ani jedna nie je jalová.

7 Tvoje líca sťaby krížalky

granátového jablka

za tvojím závojom.

8 Kráľovien jesto šesťdesiat

a osemdesiat bočných žien

a mladíc bez počtu!

9 Ale iba jediná je holubička moja, moja čistá,

jediná dcéra matky,

miláčik svojej rodičky.

Zazreli ju dievčence a blahorečia jej,

kráľovné s vedľajšími ženami,

a jasajú jej v ústrety.

Chór žien:

10 Ktože je tá, čo vychádza sťa zornica,

krásna ako mesiac, jasná ako slnko,

strašná jak šíky pod zástavami?

Tanec snúbenice

Snúbenica:

11 Zišla som do orechového sadu

kochať sa na rozzelenanom údolí,

pozrieť, či vinič je v rozpuku,

či kvitnú granátové jablone.

12 Tu zrazu znezrady -

prestalo srdce vo mne biť -

hľa, vozy kniežacieho sprievodu!

Pies7

Chór dvoranov:

VII. 1 Postojže, postoj, Sulamit!

Postojže, postoj, nech ťa vidíme!

Snúbenica:

Čože chcete vidieť na Sulamitke?

Či tanec vojenský?

Čaro snúbenice

Chór dvoranov:

2 Aké sú ladné tvoje kroky

v črieviciach, dcéra kniežacia!

Priehyby tvojich bokov - skvost,

dielo rúk majstrových.

3 Tvoje lono je miska preskvostná,

nech vína s korením jej nikdy nechýba!

Tvoj život je stoh pšenice,

vrúbený ľaliami navôkol.

4 Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá,

srnie dvojčiatka.

5 Tvoj krk je sťa veža zo slonovej kosti

...

Tvoje oči sú ako plesá hesbonské

pri bráne Bat-Rabbim.

Tvoj nos jak libanonský výbežok,

čo hľadí proti Damašku.

6 Sťa Karmel tvoja hlava na tebe

a vlasy, čo ti z hlavy splývajú,

sú sťa purpur;

kráľ je spútaný do vrkočov.

Ženích:

7 Aká si krásna, aká spanilá,

najmilšia, so svojimi slasťami!

8 Tvoj vzrast sa palme podobá

a hroznám tvoje prsníky.

9 Zhútal som: Vydriapem sa na palmu

a siahnem po jej ovocí.

Nuž, nechže sú mi tvoje prsníky

viničovými strapcami

a vôňa tvojho dychu sťa vôňa jabĺčok

10 a tvoje ústa ako víno najlepšie

ktoré mi zvlažuje podnebie

a lahodne sa kĺže cez pery a cez zuby.

Roztúženosť lásky

Snúbenica:

11 Ja patrím svojmu milému

a jeho túžba za mnou nesie sa.

12 Poď, milý môj,

zájdime na vidiek,

nocujme v dedinkách!

13 Včasráno pôjdeme do viníc

pozrieť sa na vinič,

či sa už rozvíja,

či sa kvet otvára,

či kvitnú granátovníky.

Tam ti dám svoju lásku.

14 Už roznáša sa vôňa mandragor

a nad našimi dvercami

všakové znamenité ovocie,

čerstvé i sušené,

ja pre teba som odložila, milý môj.

Pies8

Snúbenica:

VIII. 1 Ó, keby si bol mojím bratom,

čo prsia matky mojej sal,

vybozkávala by som ťa,

keby som ťa vonku postretla

a nik by za to neopovrhol mnou.

2 Pojala by som ťa a zaviedla

do domu svojej matky, čo ma vychovávala.

Opájala by som ťa vínom voňavým

a muštom z mojich granátových jabĺčok.

3 Pod mojou hlavou jeho ľavica

a jeho pravica ma ľúbo privíňa.

Ženích:

4 Dcéry jeruzalemské,

zaprisahávam vás:

Nezobúdzajte ani nerušte lásku,

kým sa jej samej nezachce.

Dodatky

Moc a sláva lásky

Chór ľudu:

5 Ktože je tá, čo vystupuje zo stepi,

opretá o svojho milého?

Ženích:

Ja pod jabloňou som ťa roznietil,

tam, kde ťa porodila tvoja matka,

kde vajatala tvoja rodička.

Snúbenica:

6 Na srdce si ma pritlač jak prsteň,

sťa pečať na svoje rameno!

Ženích:

Lebo láska je mocná ako smrť

a vášeň lásky tvrdá ako podsvetie.

Jej páľa - to ohňa plápoly,

jej plamene, to Jahveho je žiar.

Ani veľké vody lásku neuhasia,

ani rieky ju neodplavia.

A keby človek za lásku chcel dať

všetky bohatstvá svojho domu,

len by sa opovrhlo ním.

Snúbenica - pevnosť

Bratia:

8 Sestričku máme maličkú,

čo nemá ešte prsníky.

Čo urobíme pre sestru

v deň, keď ju prídu pýtať za ženu?

9 Ak hradba je,

zbudujme na nej baštu striebornú.

Ak brána je,

obložme ju cédrovými doskami!

Snúbenica:

10 Ja hradba som

a moje prsníky sú ako turne.

Lež preňho som ja tá,

čo sa už dávno oddala.

Nad vinicou Šalamúnovou

Bratia:

11 Šalamún mal v Bál-Hamone vinicu.

Vinicu zveril opatrovníkom.

Každý bol povinný mu za jej výnos vyrovnať

po tisíc strieborných.

Ženích:

12 Moja vinica je moja!

Nechaj si tisíc, Šalamún,

a dvesto tí, čo strážili jej ovocie.

Snúbenica, kde si?

13 Ty, ktorá bývaš v záhradách

- priatelia načúvajú -,

daj počuť mi svoj hlas!

Ponáhľaj sa, ženích!

Snúbenica:

14 Utekaj, milý môj,

buď srne podobný

alebo jeleníčaťu

na horách voňavých!


Späť na index Biblie

Zdroj: http://kbd.sk/dokumenty/biblia/


Top

Odporucit stranku znamemu!


Vote!