Skutky apoštolov

Späť na index Biblie

Úvod 1,1-11

 I. Venovanie. Posledné Ježišove príkazy - ¹ Milý Teofil, v prvej knihe som rozprával o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku ² až do dňa, keď dal skrze Ducha Svätého príkazy apoštolom, ktorých si vyvolil, a vzatý bol do neba. ³ Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve. ⁴ A keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: "O ktorom ste počuli odo mňa, ⁵ že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým."
Nanebovstúpenie - ⁶ A zhromaždení sa ho pýtali: "Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?" ⁷ On im povedal: "Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ⁸ ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj.
⁹ Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. ¹⁰ A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve ¹¹ a povedali: "Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať."

1. Cirkev v Jeruzaleme 1,12 - 5,42

Zbor apoštolov - ¹² Vtedy sa vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalema, vzdialená toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu. ¹³ Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. ^l4 Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.
Voľba apoštola Mateja - ¹⁵ v tých dňoch vstal Peter uprostred bratov - bolo tam zhromaždených asi stodvadsať ľudí - a povedal: ¹⁶ "Bratia, muselo sa splniť Písmo, kde predpovedal Duch Svätý ústami Dávida o Judášovi, ktorý bol vodcom tých, čo zajali Ježiša; ¹⁷ patril do nášho počtu a dostal podiel na tej istej službe. ¹⁸ On nadobudol pole z odmeny za neprávosť. Spadol dolu, rozpukol sa a vyšli z neho všetky vnútornosti. ¹⁹ Dozvedeli sa o tom všetci obyvatelia Jeruzalema, a preto pole nazvali vo svojej reči Akeldamach, to znamená Pole krvi. ²⁰ Lebo v knihe Žalmov je napísané:
"Jeho príbytok nech spustne
a nech niet nikoho, kto by v ňom býval,"
a: "Jeho úrad nech prevezme iný."
²¹ Treba teda, aby sa z týchto mužov, čo boli s nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš, ²² počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol od nás vzatý, aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania."
²³ A tak postavili dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš, s prímením Justus, a Mateja. ²⁴ A modlili sa: "Pane, ty poznáš srdcia všetkých ľudí; ukáž, ktorého z týchto dvoch si si vyvolil, ²⁵ aby zaujal miesto v tejto službe a apoštoláte, ktorým sa Judáš spreneveril, aby odišiel na svoje miesto. ²⁶ Potom im dali lósy a lós padol na Mateja. I pripočítali ho k jedenástim apoštolom.

 II. Príchod Ducha Svätého - ¹ Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. ² Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. ³ I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. ⁴ Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť.
⁵ V Jeruzaleme boli Židia, nábožní Ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. ⁶ Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. ⁷ I stŕpli a udivení vraveli: "Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? ⁸ A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? ⁹ My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, ¹⁰ Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, ¹¹ Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch." ¹² Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: "Čo to má znamenať?" ¹³ Ale iní s úsmeškom hovorili: "Sú plní mladého vína."
Prvá Petrova reč zástupom - ¹⁴ Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: "Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. ^l5 Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno. ¹⁶ Ale toto je to, čo povedal prorok Joel:
¹⁷ "V posledných dňoch, hovorí Boh,
vylejem zo svojho Ducha na každé telo:
vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať,
vaši mladíci budú mať videnia
a vaši starci budú snívať sny.
¹⁸ Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky
vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha
a budú prorokovať.
¹⁹ Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi,
krv, oheň a oblaky dymu
²⁰ slnko sa premení na tmu
a mesiac na krv,
skôr, ako príde Pánov deň,
veľký a slávny.
²¹ A vtedy:
Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený."
²² Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. ²³ A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. ²⁴ Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci ²⁵ Veď Dávid o ňom hovorí:
"Pána mám vždy pred očami,
lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal.
²⁶ Preto sa raduje moje srdce
a môj jazyk plesá,
aj moje telo odpočíva v nádeji.
²⁷ Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí
a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie.
²⁸ Ukázal si mi cestu života,
naplníš ma radosťou pred svojou tvárou."
²⁹ Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. ³⁰ Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; ³¹ videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie:
³² Tohoto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. ³³ Božia pravica ho povýšila a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete ³⁴ Veď Dávid nevystúpil na nebesia, a predsa hovorí:
"Pán povedal môjmu Pánovi: Seď o mojej pravici,
³⁵ kým nepoložím tvojich nepriateľov
za podnožku tvojim nohám."
³⁶ Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiášom."
Prvé konverzie - ³⁷ Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: "Čo máme robiť bratia?" ³⁸ Peter im povedal: "Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. ³⁹ Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko; všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh." ⁴⁰ A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: "Zachráňte sa z tohoto zvrhlého pokolenia!" ⁴¹ Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší.
Prvé kresťanské spoločenstvo - ⁴² Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. ⁴³ Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. ⁴⁴ Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. ⁴⁵ Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. ⁴⁶ Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. ⁴⁷ Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byt' spasení.

 III. Uzdravenie chromého - ¹ Peter a Ján vystupovali o tretej hodine do chrámu na popoludňajšiu modlitbu. ² Práve prinášali istého muža, ktorý bol od narodenia chromý. Denne ho kládli k chrámovej bráne, ktorá sa volá krásna, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. ³ Keď videl vchádzať do chrámu Petra a Jána, prosil, aby mu dali almužnu. ⁴ Peter sa naň s Jánom zahľadel a povedal: "Pozri sa na nás!" ⁵ On sa na nich pozrel a čakal, že od nich niečo dostane. ⁶ Ale Peter povedal: "Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: v mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!" ⁷ Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho. Vtom mu spevneli nohy a členky, ⁸ vyskočil, postavil sa a chodil. Vošiel s nimi do chrámu, chodil, vyskakoval a chválil Boha. ⁹ Všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha, ¹⁰ a poznali ho, že je to ten, čo sedával pri Krásnej bráne chrámu a žobral. A naplnil ich úžas a vzrušenie nad tým, čo sa s ním stalo.
Petrova reč k ľudu - ¹¹ Keďže sa pridŕžal Petra a Jána, zbehol sa k nim do stĺporadia, ktoré sa volá Šalamúnovým, všetok užasnutý ľud. ^l2 Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu: "Mužovia, Izraeliti, čo sa tomu divíte a prečo hľadíte na nás, akoby sme boli vlastnou mocou alebo nábožnosťou urobili, že tento chodí? ¹³ Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, kým on rozhodol, že ho treba prepustiť'. ¹⁴ Vy ste zapreli Svätého a Spravodlivého a žiadali ste, aby vám prepustil vraha. ¹⁵ Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych; a my sme toho svedkami. ¹⁶ A jeho meno pre vieru v toto meno upevnilo tohoto človeka, ktorého vidíte a poznáte, a viera, ktorá je skrze neho, dala mu toto úplné zdravie pred očami vás všetkých.
¹⁷ A teraz, bratia, viem, že ste to v nevedomosti urobili, ako aj vaši poprední muži. ¹⁸ Ale Boh takto splnil, čo vopred oznámil ústami všetkých prorokov, že jeho Mesiáš bude trpieť. ¹⁹ Kajajte sa teda; obráťte sa, aby sa zotreli vaše hriechy ²⁰ a prišli časy osvieženia od Pána, aby poslal Ježiša, ktorý je vám predurčený Mesiáš, ²¹ ale musí ho prijať' nebo až do čias, keď sa všetko obnoví, čo odpradávna hovoril Boh ústami svojich svätých prorokov. ²² Veď Mojžiš povedal: "Proroka vám vzbudí Pán váš Boh, z vašich bratov ako mňa. Jeho budete počúvať vo všetkom, čo vám povie. ²³ A každý, kto nepočúvne toho proroka, bude odstránený z ľudu." ²⁴ A všetci proroci, čo, počnúc Samuelom postupne hovorili, oznamovali tieto dni.
²⁵ Vy ste synovia prorokov a zmluvy, ktorú Boh uzavrel s vašimi otcami, keď povedal Abrahámovi: "A v tvojom potomstve budú požehnané všetky rodiny zeme." ²⁶ Boh predovšetkým vám vzbudil svojho Služobníka a poslal ho, aby vás požehnal tým, že každého z vás odvráti od vašich neprávostí.

 IV. Peter a Ján pred veľradou - ¹ Kým hovorili k ľudu, prepadli ich kňazi, veliteľ chrámovej stráže a saduceji ² a zazlievali im, že učia ľud a ohlasujú zmŕtvychvstanie v Ježišovi. ³ Položili na nich ruky a do rána ich dali do väzenia, lebo už bol večer. ⁴ Ale mnohí z tých, čo vypočuli slovo, uveril, a vzrástol počet mužov na päťtisíc.
⁵ Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili poprední muži, starší a zákonníci, ⁶ veľkňazi Annáš a Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu, ⁷ postavili ich do stredu a pýtali sa ich: "Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?" ⁸ Vtedy im Peter, naplnený Duchom Svätým, povedal: "Vodcovia ľudu a starší! ⁹ Ak nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človekovi, ako sa tento uzdravil, ¹⁰ nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý! ¹¹ On je
kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli,
a on sa stal kameňom uholným.
¹² A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení."
¹³ Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a zbadali, že sú to ľudia neučení a prostí, veľmi sa čudovali; spoznali ich, že boli s Ježišom. ¹⁴ A keď videli, že uzdravený človek stojí s nimi, nemohli nič namietať. ¹⁵ Preto im rozkázali, aby vyšli von z veľrady, a radili sa: ¹⁶ "Čo robiť s týmito ľuďmi? Všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že sa skrze nich stalo očividné znamenie a nemôžeme to poprieť. ¹⁷ Ale aby sa to nešírilo ďalej medzi ľud, pohrozme im, nech už nikomu nehovoria v tomto mene." ¹⁸ Zavolali ich teda a prikázali im že nesmú vôbec hovoriť ani učiť v Ježišovom mene. ¹⁹ Ale Peter a Ján im odpovedali: "Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha; ²⁰ lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli." ²¹ Ale oni im znova pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo. ²² Človek, na ktorom sa stalo toto znamenie uzdravenia, mal totiž vyše štyridsať rokov.
Modlitba apoštolov v súžení - ²³ Keď ich prepustili, išli k svojim a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a starší. ²⁴ Keď ich vypočuli, jednomyseľné pozdvihli hlas k Bohu a hovorili: "Pane, ty si stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. ²⁵ Ty si skrze Ducha Svätého ústami svojho služobníka, nášho otca Dávida, povedal:
"Prečo sa búria pohania?
Prečo národy snujú plány daromné?
²⁶ Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú
proti Pánovi a proti jeho Pomazanému."
²⁷ V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Poncius Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, ²⁸ aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a vôľa vopred určili, že sa má stať. ²⁹ A teraz, Pane, pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. ³⁰ Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša diali uzdravenia, znamenia a divy."
³¹ A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo.
Život prvej kresťanskej komunity - ³² Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. ³³ Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť, ³⁴ veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich a čo za ne utŕžili, prinášali ³⁵ a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval. ³⁶ Aj Jozef, ktorému apoštoli dali meno Barnabáš, čo v preklade znamená syn Útechy, levita, rodom Cyperčan, ³⁷ mal roľu, predal ju a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám.

 V. Klamstvo Ananiáša a Zafiry - ¹ Aj istý muž, menom Ananiáš, predal so svojou manželkou Zafirou pozemok ² a s vedomím manželky si stiahol z utŕžených peňazí a len istú časť priniesol a položil apoštolom k nohám. ³ Peter povedal: "Ananiáš, prečo ti satan naplnil srdce, aby si luhal Duchu Svätému a stiahol z peňazí za pozemok? ⁴ Azda nebol tvoj, kým si ho mal? A keď si ho predal, nebolo v tvojej moci, čo si zaň dostal? Prečo si prepožičal svoje srdce na túto vec? Neluhal si ľuďom, ale Bohu!" ⁵ Len čo Ananiáš počul tieto slová, padol a skonal; a všetkých, čo to počuli, zmocnil sa veľký strach. ⁶ Tu vstali mladší z nich, zavinuli ho, vyniesli a pochovali.
⁷ Asi o tri hodiny prišla aj jeho žena, nevediac, čo sa stalo, ⁸ Peter jej povedal: "Povedz mi, či ste za toľko predali ten pozemok?" Ona povedala: "Áno, za toľko." ⁹ Peter jej povedal: "Prečo ste sa dohovorili pokúšať Pánovho Ducha? Počuj za dverami kroky tých, čo pochovali tvojho muža; vynesú aj teba." ¹⁰ A hneď mu padla k nohám a skonala. Keď mladíci vošli dnu, našli ju mŕtvu; vyniesli ju a pochovali k jej mužovi. ¹¹ A veľký strach sa zmocnil celej cirkvi i všetkých, čo o tom počuli.
Znamenia a divy apoštolov - ¹² Rukami apoštolov sa dialo množstvo znamení a divov medzi ľudom. Všetci svorne zotrvávali v Šalamúnovom stĺporadí. ¹³ Ale nik iný sa k nim neodvážil, pripojiť, no ľud ich velebil ¹⁴ a čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich Pánovi; veľké množstvo mužov a žien. ¹⁵ Ešte aj na ulice vynášali chorých a kládli ich na postele a lôžka, aby aspoň Petrova tôňa padla na niektorého z nich, keď tade pôjde. ¹⁶ Aj z miest okolo Jeruzalema sa zbiehalo množstvo ľudu, prinášali chorých a trápených nečistými duchmi a všetci sa uzdravovali.
Uväznenie a zázračné vyslobodenie apoštolov - ¹⁷ Tu vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním - teda sekta saducejov - a plní žiarlivosti ¹⁸ položili na apoštolov ruky a vrhli ich do mestského väzenia. ¹⁹ Ale Pánov anjel otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich a povedal: ²⁰ "Choďte, staňte si v chráme a hlásajte ľudu všetky slová tohoto života!" ²¹ Oni počúvli, zavčas rána vošli do chrámu a učili.
Apoštoli pred veľradou - Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali veľradu a všetkých starších zo synov Izraela a poslali do väzenia, aby ich priviedli. ²² A keď ta sluhovia prišli, vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a hlásili: ²³ "Väzenie sme našli dôkladne zatvorené a strážnici stáli pri dverách; no keď sme otvorili, vnútri sme nenašli nikoho." ²⁴ Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v pomykove, čo sa to vlastne stalo. ²⁵ Tu ktosi prišiel a oznámil im: "Muži, ktorých ste vrhli do žalára, stoja v chráme a učia ľud."
²⁶ Veliteľ stráže hneď odišiel so sluhami a priviedol ich - ale nie násilne, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval. ²⁷ Keď ich priviedli, postavili ich pred veľradu a veľkňaz sa ich opýtal: ²⁸ "Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka." ²⁹ Peter a apoštoli odpovedali: "Boha treba viac poslúchať ako ľudí. ³⁰ Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zavraždili. ³¹ Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov. ³² A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú." ³³ Keď to počuli, pukali od zlosti a chceli ich zabiť.
Gamalielov zákrok - ³⁴ Tu vstal vo veľrade istý farizej, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil všetok ľud. Rozkázal tých ľudí vyviesť na chvíľu von ³⁵ a im povedal: "Mužovia, Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi. ³⁶ Lebo prednedávnom povstal Teudas a hovoril, že on je niekým, a pridalo sa k nemu okolo štyristo mužov. No zabili ho a všetci, čo mu verili, boli rozprášení a zničení. ³⁷ Po ňom v dňoch súpisu povstal Júda Galilejský a strhol za sebou ľud. Aj on zahynul a všetci jeho stúpenci sa rozpŕchli. ³⁸ Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak je tento zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa, ³⁹ ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť. Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu!"
I súhlasili s ním. ⁴⁰ Zavolali apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im, že nesmú hovoriť v Ježišovom mene, a prepustili ich. ⁴¹ A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno. ⁴² A neprestávali deň čo deň učiť v chráme i po domoch a zvestovať Krista, Ježiša.

2. Prvé misie 6,1 - 12, 25

 VI. Ustanovenie diakonov - ¹ v tých dňoch, keď počet učeníkov rástol, Helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy. ² Preto Dvanásti zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: "Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. ³ Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich. ⁴ My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova." ⁵ Táto reč sa páčila celému zhromaždeniu a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikanora, Timona, Parmenáša a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. ⁶ Postavili ich pred apoštolov a oni sa modlili a vložili na nich ruky.
⁷ Božie slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi rástol. Aj veľa kňazov poslušne prijalo vieru.
Uväznenie Štefana - ⁸ Štefan plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. ⁹ Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. ¹⁰ Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. ¹¹ Podstrčili teda mužov, ktorí hovorili: "Počuli sme, že hovoril rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu." ¹² Pobúrili ľud, starších a zákonníkov, zbehli sa, zdrapli ho a zaviedli pred veľradu. ¹³ Tu postavili falošných svedkov, ktorí hovorili: "Tento človek neprestáva hovoriť proti svätému miestu a proti Zákonu. ¹⁴ Počuli sme, ako hovoril, že Ježiš, ten Nazaretský, zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám odovzdal Mojžiš."
¹⁵ Všetci, čo sedeli vo veľrade, uprene naňho hľadeli a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela.

VII. Štefanova obranná reč - ¹ Veľkňaz sa opýtal: "Je to naozaj tak?" ² On vravel: "Bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol ešte v Mezopotámii prv, ako býval v Charrane, ³ a povedal mu: "Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a chod' do krajiny, ktorú ti ukážem." ⁴ I odišiel z chaldejskej krajiny a býval v Charrane. A keď mu zomrel otec, presťahoval ho odtiaľ do tejto krajiny, v ktorej teraz vy bývate. ⁵ Nedal mu v nej ani na stopu nohy dedičstva, ale sľúbil, že mu ju dá do vlastníctva a po ňom jeho potomstvu; hoci nemal syna. ⁶ Boh to povedal takto: "Jeho potomstvo bude bývať v cudzej krajine; zotročia ho a štyristo rokov budú s nim zle zachádzať. ⁷ Ale ja budem súdiť národ, ktorému budú otročiť; povedal Boh, a potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste." ⁸ A uzavrel s ním zmluvu obriezky. A tak, keď sa mu narodil Izák, na ôsmy deň ho obrezal, aj Izák Jakuba a Jakub dvanástich praotcov. ⁹ Praotcovia žiarlili na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním ¹⁰ a vyslobodil ho zo všetkých jeho útrap. Dal mu milosť i múdrosť v očiach faraóna, egyptského kráľa a ustanovil ho za správcu Egypta a celého svojho domu. ¹¹ Potom na celý Egypt a Kanaán prišiel hlad a veľké súženie a naši otcovia nemali čo jesť. ¹² Keď sa Jakub dopočul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz. ¹³ Druhý raz sa dal Jozef poznať svojim bratom a faraón spoznal Jozefov rod. ¹⁴ Vtedy dal Jozef zavolať svojho otca Jakuba i celé príbuzenstvo, spolu sedemdesiatpäť osôb, ¹⁵ a Jakub zostúpil do Egypta. Tam zomrel on aj naši otcovia. ¹⁶ Preniesli ich do Sichemu a uložili ich v hrobe, ktorý kúpil Abrahám od Hemorových synov v Sicheme a zaplatil striebrom.
¹⁷ Ako sa blížil čas prisľúbenia, ktoré dal Boh Abrahámovi, ľud v Egypte vzrastal a množil sa, ¹⁸ kým nenastúpil v Egypte iný kráľ, ktorý Jozefa nepoznal. ¹⁹ On zaskočil náš rod a tak trápil otcov, že museli odhadzovať svoje nemluvňatá, aby nezostali nažive. ²⁰ v tom čase sa narodil Mojžiš a bol krásny pred Bohom. Tri mesiace ho chovali v otcovskom dome. ²¹ Keď ho vyložili, ujala sa ho faraónova dcéra a vychovala si ho ako syna. ²² Tak Mojžiša vyučili vo všetkej egyptskej múdrosti a bol mocný v slovách i vo svojich činoch. ²³ Ale keď dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil v srdci navštíviť svojich bratov, synov Izraela. ²⁴ A keď videl, ako ktorémusi krivdia, zastal sa ho a pomstil utláčaného tak, že Egypťana zabil. ²⁵ Myslel si, že bratia pochopia, že ich Boh chce zachrániť jeho rukou, ale oni to nepochopili. ²⁶ Na druhý deň sa zasa zjavil medzi nimi, práve keď sa hádali, a presviedčal ich, aby sa zmierili: "Mužovia, ste bratia, prečo blížite jeden druhému?" ²⁷ Ale ten, čo krivdil blížnemu, odbil ho slovami: "Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami?! ²⁸ Vari chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil toho Egypťana?" ²⁹ Pre toto slovo Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v madiánskej krajine, kde sa mu narodili dvaja synovia.
³⁰ Keď uplynulo štyridsať rokov, zjavil sa mu na púšti pri vrchu Sinaj anjel v plameni horiaceho krika. ³¹ Keď to Mojžiš zbadal, divil sa tomu, čo videl. A keď prišiel bližšie, aby sa na to pozrel, zaznel Pánov hlas: ³² "Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba." Mojžiš sa chvel a neodvážil sa pozrieť. ³³ Pán mu povedal: "Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá. ³⁴ Dobre som videl, ako trpí môj ľud v Egypte a počul som ich vzdychanie; preto som zostúpil vyslobodiť ich. A teraz poď, pošlem tá do Egypta!"
³⁵ Tohoto Mojžiša, ktorého odmietli, keď povedali: "Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu?!", toho Boh poslal ako knieža a vysloboditeľa s mocou anjela, čo sa mu zjavil v kríku. ³⁶ On ich vyviedol a robil divy a znamenia v egyptskej krajine a na Červenom mori a štyridsať rokov na púšti. ³⁷ To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraela: "Proroka vám vzbudí Boh z vašich bratov ako mňa." ³⁸ To on bol pri zhromaždení ľudu na púšti s anjelom, čo sa s ním rozprával na vrchu Sinaj, i s našimi otcami; on dostal živé slová, aby nám ich odovzdal. ³⁹ Ale naši otcovia ho nechceli poslúchať, odmietli ho a v srdciach sa im zacnelo po Egypte. ⁴⁰ Áronovi vraveli: "Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým Mojžišom, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny." ⁴¹ I urobili si v tých dňoch teľa, priniesli modle obetu a kochali sa v diele svojich rúk. ⁴² Ale Boh sa odvrátil a vydal ich, aby slúžili nebeským zástupom, ako sa píše v knihe Prorokov:
"Dom Izraela, vari ste mne prinášali
krvavé a nekrvavé obety
štyridsať rokov na púšti?
⁴³ Veď ste so sebou nosili stánok Molocha
a hviezdu svojho boha Refana,
podoby, čo ste si urobili, aby ste sa im klaňali.
Preto vás presídlim až za Babylon."
⁴⁴ Naši otcovia mali na púšti stánok zmluvy, ako im nariadil ten, čo povedal Mojžišovi, aby ho zhotovil podľa vzoru, ktorý videl. ⁴⁵ Naši otcovia ho prevzali a za Jozueho priniesli na územie pohanov, ktorých Boh vyhnal spred našich otcov, až do dní Dávida. ⁴⁶ On našiel milosť u Boha a prosil, aby smel nájsť stánok Jakubovmu domu. ⁴⁷ Ale až Šalamún mu postavil dom. ⁴⁸ Lenže Najvyšší nebýva v domoch, zhotovených rukou, ako hovorí prorok:
⁴⁹ "Nebo je mojim trónom
a zem podnožkou mojich nôh.
Akýže mi postavíte dom, hovorí Pán,
alebo aké je miesto môjho odpočinku?
⁵⁰ A neurobila moja ruka toto všetko?"
⁵¹ Vy, tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému; vy takisto ako vaši otcovia. ⁵² Ktorého proroka neprenasledovali vaši otcovia? Oni zabíjali tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého, a vy ste sa teraz stali jeho zradcami a vrahmi; ⁵³ Vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali zákon, no nezachovávali ste ho."
Štefanova mučenícka smrť - ⁵⁴ Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. ⁵⁵ Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha ⁵⁶ a povedal: "Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha." ⁵⁷ Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. ⁵⁸ Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. ⁵⁹ Štefana kameňovali a on sa modlil: "Pane Ježišu, prijmi môjho ducha." ⁶⁰ Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: "Pane, nezapočítaj im tento hriech." A len čo to povedal, zomrel.

VIII. Prvé prenasledovanie Cirkvi. Šavol - ¹ Šavol schvaľoval, že ho zabili. V ten deň sa začalo veľké prenasledovanie cirkvi v Jeruzaleme a všetci sa okrem apoštolov rozpŕchli po krajoch Judey a Samárie. ² Štefana pochovali bohabojní muži a veľmi nad ním plakali. ³ Ale Šavol ničil Cirkev, vnikal do domov a odvláčal mužov i ženy a dával ich do väzenia.
Evanjelium v Samárii - ⁴ Tí, čo sa rozpŕchli, chodili a hlásali slovo. ⁵ Filip prišiel do mesta Samárie a zvestoval im Krista. ⁶ Zástupy pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovorí, pretože počuli i videli, že robí znamenia. ⁷ Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli. ⁸ A v meste nastala veľká radosť.
Čarodejník Šimon - ⁹ v meste predtým istý muž, menom Šimon, robil čary a ohromoval samárijský ľud, tvrdiac, že on je niekým veľkým. ¹⁰ A všetci od najmenších až po najväčších ho pozorne počúvali a hovorili: "On je Božia sila, ktorá sa volá Veľká." ¹¹ Počúvali ho preto že ich už dlhý čas ohromoval čarami. ¹² Ale keď' uverili Filipovi, ktorý im hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a o mene Ježiša Krista, dávali sa krstiť muži i ženy. ¹³ Vtedy uveril aj sám Šimon, dal sa pokrstiť a pridŕžal sa Filipa. A keď' videl, že sa dejú znamenia a veľké divy, tŕpol od úžasu.
Peter a Ján v Samárii - ¹⁴ Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. ¹⁵ Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, ¹⁶ lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. ¹⁷ Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého.
¹⁸ Keď Šimon videl, že vkladaním rúk apoštolov sa udeľuje Duch, ponúkol im peniaze ¹⁹ a povedal: "Dajte aj mne takú moc, aby každý, na koho vložím ruky, dostal Ducha Svätého." ²⁰ Ale Peter mu povedal: "Tvoje striebro nech je zatratené aj s tebou, pretože si si myslel, že možno Boží dar získať za peniaze! ²¹ Nemáš účasť ani podiel na tomto slove, lebo tvoje srdce nie je priame pred Bohom. ²² Rob teda pokánie z tejto svojej neprávosti a pros Pána, azda ti odpustí toto zmýšľanie tvojho srdca. ²³ Lebo vidím, že si v horkej žlči a v putách neprávosti." ²⁴ Šimon odpovedal: "Modlite sa vy za mňa k Pánovi, aby ma nepostihlo nič z toho, čo ste povedali." ²⁵ Tak dosvedčovali a ohlasovali Pánovo slovo. A keď sa vracali do Jeruzalema, v mnohých samárijskych dedinách hlásali evanjelium.
Filip krstí etiópskeho eunucha - ²⁶ Pánov anjel povedal Filipovi: "Vstaň a choď na juh k ceste, čo vedie z Jeruzalema do Gazy; je pustá." ²⁷ On vstal a šiel. Tu videl Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej Kandaky, správcu všetkých jej pokladov, ktorý sa prišiel do Jeruzalema pokloniť Bohu, ²⁸ a už sa vracal. Sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. ²⁹ Tu povedal Duch Filipovi: "Choď a pridaj sa k tamtomu vozu." ³⁰ Keď Filip pribehol a počul, že číta proroka Izaiáša, opýtal sa: "A aj rozumieš, čo čítaš?" ³¹ On odvetil: "Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí? A poprosil Filipa, aby nastúpil a sadol si vedľa neho. ³² Stať' Písma, ktorú čítal, bola táto:
"Viedli ho ako ovcu na zabitie
a ako baránok onemie pred tým, čo ho strihá,
tak ani on neotvorí ústa.
³³ Pre jeho pokoru bol súd nad nim zrušený.
A kto bude rozprávať o jeho rode?
Lebo jeho život sa berie zo zeme."
³⁴ Eunuch povedal Filipovi: "Prosím ťa, o kom to prorok hovorí? O sebe, či o niekom inom?" ³⁵ Tu Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom z Písma, zvestoval mu Ježiša. ³⁶ Ako išli cestou, došli k akejsi vode a eunuch vravel: "Pozri, voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?" (³⁷ Filip mu povedal: "Ak veríš z celého srdca, slobodno." A on odpovedal: "Verím, že Ježiš Kristus je Boží Syn.") ³⁸ Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip i eunuch, zostúpili do vody a pokrstil ho. ³⁹ Keď vystúpili z vody, Pánov Duch Filipa uniesol a eunuch ho viac nevidel; ale šiel svojou cestou plný radosti. ⁴⁰ A Filip sa našiel v Azote. Chodil po všetkých mestách a hlásal evanjelium, až prišiel do Cézarey.

  IX. Obrátenie Šavla - ¹ Šavol ešte stále dychtil po hrozbách a zabíjaní Pánových učeníkov. Išiel teda k veľkňazovi ² a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol stúpencov tejto Cesty, mužov i ženy, ak tam dajakých nájde, v putách priviesť do Jeruzalema. ³ Ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba. ⁴ Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: "Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?" ⁵ On povedal: "Kto si, Pane?" A ten: "Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. ⁶ Ale vstaň, chod' do mesta a povedia ti, čo máš robiť." ⁷ Muži, čo ho sprevádzali, stáli ako ohromení, lebo hlas počuli, ale nikoho nevideli. ⁸ Šavol vstal zo zeme, otvoril oči, ale nič nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku. ⁹ Tri dni nevidel a nejedol, ani nepil.
¹⁰ V Damasku bol istý učeník menom Ananiáš, a Pán ho vo videní oslovil: "Ananiáš!" On povedal: "Tu som, Pane." ¹¹ A Pán jemu: "Vstaň a chod' do ulice, ktorá sa volá Rovná, a v Júdovom dome vyhľadaj Šavla prímením Tarzského; práve sa modlí ¹² a vidí muža menom Ananiáša, ako vchádza a vkladá naň ruky, aby sa mu vrátil zrak." ¹³ No Ananiáš odpovedal: "Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi, koľko zla narobil tvojim svätým v Jeruzaleme. ¹⁴ Aj tu má moc od veľkňazov poviazať všetkých, čo vzývajú tvoje meno." ¹⁵ Ale Pán mu povedal: "Len choď, lebo jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela; ¹⁶ a ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno." ¹⁷ Ananiáš teda šiel a vošiel do domu, vložil naň ruky a povedal: "Brat Šavol, poslal ma Pán Ježiš, ktorý sa ti zjavil na ceste, keď si šiel sem, aby si zasa videl a aby ťa naplnil Duch Svätý." ¹⁸ Hneď mu spadli z očí akoby lupiny a vrátil sa mu zrak. Tu vstal a dal sa pokrstiť. ¹⁹ Potom prijal pokrm a zosilnel.
Šavlova kázeň v Damasku - Niekoľko dní zostal s učeníkmi v Damasku ²⁰ a hneď v synagógach ohlasoval Ježiša, že je Božím Synom. ²¹ Všetci, čo počúvali, žasli a vraveli: "Nie je to ten, čo v Jeruzaleme prenasledoval tých, čo vzývali toto meno? A neprišiel sem na to, aby ich v putách odviedol k veľkňazom?" ²² Ale Šavol bol čoraz silnejší a miatol Židov, čo bývali v Damasku, lebo dokazoval, že toto je Mesiáš. ²³ Keď uplynulo viac dní, Židia sa uzniesli, že ho zabijú. ²⁴ Ale Šavol sa o ich úkladoch dozvedel. Vo dne i v noci strážili brány, aby ho mohli zabiť. ²⁵ No jeho učeníci ho v noci vzali a v koši ho spustili cez hradby.
Šavlova návšteva v Jeruzaleme - ²⁶ Keď prišiel do Jeruzalema, pokúšal sa spojiť s učeníkmi, ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeníkom. ²⁷ Tu sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom a porozprával im, ako na ceste videl Pána a že s ním hovoril a ako smelo si v Damasku počínal v Ježišovom mene. ²⁸ A žil s nimi v Jeruzaleme a smelo si počínal v Pánovom mene. ²⁹ Rozprával a prel sa aj s Helenistami a oni ho chceli zabiť. ³⁰ Keď sa to dozvedeli bratia, zaviedli ho do Cézarey a poslali do Tarzu.
Obdobie pokoja pre Cirkev - ³¹ A Cirkev mala pokoj po celej Judei, Galilei a Samárii; upevňovala sa, žila v bázni pred Pánom a rástla v úteche Svätého Ducha.
Peter uzdravuje ochrnutého v Lydde - ³² Ako Peter navštevoval všetkých, prišiel aj k svätým, čo bývali v Lydde. ³³ Našiel tam istého človeka, menom Eneáša, ktorý bol ochrnutý a už osem rokov ležal na posteli. ³⁴ Peter mu povedal: "Eneáš, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a usteľ si." A on hneď vstal. ³⁵ A videli ho všetci, čo bývali v Lydde a Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi.
Peter vzkriesil Tabitu v Joppe - ³⁶ v Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Dorkas. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala. ³⁷ No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni. ³⁸ A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: "Príď bez meškania aj k nám!" ³⁹ Peter vstal a šiel s nimi. Keď ta prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu sukne a šaty; čo im urobila Dorkas, kým bola medzi nimi. ⁴⁰ Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa. Potom obrátený k mŕtvole povedal: "Tabita, vstaň!" Ona otvorila oči a keď videla Petra, posadila sa. ⁴¹ On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú.
⁴² Roznieslo sa to po celom Joppe a mnohí uverili v Pána. ⁴³ Potom zostal ešte vera dní v Joppe u istého garbiara Šimona.

 X. Peter ide ku Kornéliovi do Cézarey - ¹ v Cézarei žil istý muž menom Kornélius, stotník kohorty, zvanej Italská. ² Bol nábožný a bohabojný s celým svojím domom. Dával veľa almužien ľudu a ustavične sa modlil k Bohu. ³ Raz okolo tretej hodiny popoludní videl jasne vo videní Božieho anjela, ako prichádza k nemu a oslovuje ho: "Kornélius!" ⁴ Ale on na neho hľadel a preľaknutý povedal: "Čo je, Pane?" Odpovedal mu: "Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Božiu tvár a on si na ne spomenul. ⁵ A teraz pošli mužov do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; ⁶ býva u istého Šimona, garbiara, čo má dom pri mori." ⁷ A keď anjel, čo s ním hovoril, odišiel, zavolal si dvoch sluhov a nábožného vojaka z tých, čo mu boli podriadení, ⁸ všetko im porozprával a poslal ich do Joppe.
⁹ Na druhý deň, keď boli na ceste a blížili sa k mestu Peter vyšiel okolo poludnia na strechu modliť' sa. ¹⁰ Keď vyhladol, chcel jesť. Kým mu pripravovali, padol do vytrženia. ¹¹ Videl otvorené nebo a zostupovať akúsi nádobu, ako veľké prestieradlo, spúšťané za štyri rohy na zem. ¹² Boli v nej všetky druhy štvornožcov, zemeplazov a nebeské vtáctvo. ¹³ I zaznel mu hlas: "Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!" ¹⁴ Ale Peter povedal: "Nijakým činom, Pane, veď som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté. ¹⁵ Ale hlas sa mu ozval znova, druhý raz: "Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným. ¹⁶ Toto sa opakovalo tri razy a hneď bola nádoba vzatá do neba. ¹⁷ Kým bol Peter v rozpakoch, čo to bol za úkaz, ktorý videl, zastali pri bráne muži, ktorých poslal Kornélius, a dopytovali sa na Šimonov dom. ¹⁸ Zavolali a pýtali sa, či tam býva Šimon s prímením Peter: ¹⁹ Ako Peter premýšľal o videní, Duch mu povedal: "Hľadajú ťa traja muži. ²⁰ Vstaň teda, zíď dolu a bez váhania chod' s nimi, lebo som ich ja poslal." ²¹ Peter zišiel k mužom a povedal: "Ja som ten, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli?" ²² Oni povedali: "Stotník Kornélius, spravodlivý a bohabojný muž, ktorému celý židovský národ vydáva svedectvo, dostal pokyn od svätého anjela aby si ťa pozval do domu a vypočul tvoje slová." ²³ Zavolal ich teda dnu a pohostil.
Peter u Kornélia a jeho priateľov - Na druhý deň vstal a šiel s nimi a niektorí bratia z Joppe ho sprevádzali. ²⁴ v ďalší deň prišiel do Cézarey. Kornélius ich už čakal spolu s pozvanými príbuznými a najbližšími priateľmi. ²⁵ Keď Peter prichádzal, Kornélius mu vyšiel v ústrety, padol mu k nohám a poklonil sa. ²⁶ Ale Peter ho zdvihol a povedal mu: "Vstaň, aj ja som len človek." ²⁷ Ako sa s ním rozprával, vošiel dnu a našiel tam mnoho zhromaždených. ²⁸ I povedal im: "Vy viete, že Žid sa nesmie spolčiť' ani stretnúť s cudzincom. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať' poškvrneným alebo nečistým človekom. ²⁹ Preto som prišiel bez váhania, keď ste ma pozvali. A pýtam sa, kvôli čomu ste ma pozvali?" ³⁰ Kornélius povedal: "Sú to štyri dni práve v túto hodinu, čo som sa o tretej hodine popoludní modlil vo svojom dome. Tu predo mnou zastal muž v bielom odeve ³¹ a povedal mi: "Kornélius, tvoja modlitba je vyslyšaná a Boh si spomenul na tvoje almužny. ³² Pošli teda do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; býva v dome garbiara Šimona pri mori." ³³ Hneď som teda poslal po teba a ty si dobre urobil, že si prišiel. A teraz sme my všetci tu pred Božou tvárou, aby sme vypočuli všetko, čo ti Pán prikázal."
³⁴ Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: "Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ³⁵ ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. ³⁶ Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých: ³⁷ Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; ³⁸ ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. ³⁹ A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. ⁴⁰ Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil ⁴¹ - nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. ⁴² A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. ⁴³ Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí."
Pokrstenie prvých pohanov - ⁴⁴ Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo. ⁴⁵ A veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov, ⁴⁶ lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy Peter povedal: ⁴⁷ "Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?" ⁴⁸ A rozkázal ich pokrstiť' v mene Ježiša Krista. Potom ho prosili, aby u nich niekoľko dní zostal.

 XI. Peter v Jeruzaleme vysvetľuje svoje konanie - ¹ Apoštoli a bratia v Judei sa dopočuli, že aj pohania prijali Božie slovo. ² Keď Peter prišiel do Jeruzalema, tí, čo boli z obriezky, mu dohovárali: ³ "Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi!"
⁴ Peter im začal rad-radom vysvetľovať: ⁵ "Bol som v meste Joppe, modlil som sa a vo vytržení som mal videnie: akási nádoba ako veľké prestieradlo spúšťané za štyri rohy zostupovala z neba a prišla až ku mne. ⁶ Keď som pozorne do nej pozrel, videl som pozemské štvornožce a divú zver, plazy a nebeské vtáctvo. ⁷ A počul som, aj hlas, ktorý mi hovoril: "Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!" ⁸ No ja som povedal: "Nijakým činom, Pane, veď poškvrnené a nečisté nevošlo nikdy do mojich úst! ⁹ Ale hlas mi druhý raz povedal z neba: "Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným." ¹⁰ To sa opakovalo tri razy a všetko sa zasa zdvihlo do neba. ¹¹ Hneď nato zastali pri dome, v ktorom sme boli, traja muži, vyslaní ku mne z Cézarey. ¹² A Duch mi povedal, aby som šiel bez váhania s nimi. So mnou šli aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu toho muža. ¹³ On nám rozpovedal, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý stál a hovoril: "Pošli do Joppe a zavolaj ši Šimona s prímením Peter; ¹⁴ on ti povie slová, v ktorých budeš spasený ty i celý tvoj dom." ¹⁵ Keď som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na začiatku na nás. ¹⁶ Vtedy som si spomenul na Pánovo slovo, ako hovoril: "Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým." ¹⁷ Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?"
¹⁸ Keď' to počuli, uspokojili sa a oslavovali Boha, hovoriac: "Teda Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život."
Založenie cirkvi v Antiochii - ¹⁹ Tí, čo sa rozpŕchli pred súžením, ktoré nastalo za Štefana, došli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, ale nikomu neohlasovali slovo, iba Židom. ²⁰ No niektorí z nich boli Cyperčania a Cyrénčania. A keď prišli do Antiochie, hovorili aj Helenistom a zvestovali im Pána Ježiša. ²¹ Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi.
²² Zvesť' o tom sa dostala aj do uší jeruzalemskej cirkvi; a vyslali do Antiochie Barnabáša. ²³ Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci, ²⁴ lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. A k Pánovi sa pridal veľký zástup. ²⁵ Preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla. ²⁶ Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tamojšej cirkvi a učili početný zástup. V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi.
Vyslanie Barnabáša a Šavla do Jeruzalema - ²⁷ v tých dňoch prišli do Antiochie proroci z Jeruzalema. ²⁸ Jeden z nich menom Agabus, vstal a z vnuknutia Ducha oznámil, že bude veľký hlad po celom svete. A aj bol za Klaudia. ²⁹ Preto sa učeníci rozhodli, že každý podľa svojich možností napomôže bratov, čo bývajú v Judei. ³⁰ Aj to urobili a poslali zbierku starším po Barnabášovi a Šavlovi.

XII. Petrovo uväznenie a zázračné vyslobodenie - ¹ v tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov Cirkvi a mučil ich. ² Jánovho brata Jakuba zabil mečom. ³ A keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov. ⁴ Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch: po Veľkej noci ho chcel predviesť ľudu. ⁵ Petra teda strážili vo väzení. Ale cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho. ⁶ v poslednú noc, ako ho mal Herodes predviesť, Peter spal medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a strážnici predo dvermi strážili väzenie. ⁷ Tu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: "Vstaň rýchlo!" A reťaze mu spadli z rúk. ⁸ Anjel mu povedal: "Opáš sa a obuj si sandále!" Keď to urobil, povedal mu: "Prehoď si plášť a poď za mnou!" ⁹ Vyšiel von a šiel za ním; ani nevedel, že je to skutočnosť, čo sa dialo skrze anjela. Myslel si, že má videnie.
¹⁰ Prešli cez prvú i druhú stráž a došli k železnej bráne, čo vedie do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli ňou, a keď prešli jednou ulicou, anjel mu zmizol. ¹¹ Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: "Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo všetkého, čo očakával židovský ľud." ¹² Ako o tom uvažoval, došiel k domu Márie, matky Jána, ktorý sa volá Marek, kde boli mnohí zhromaždení a modlili sa. ¹³ Keď zabúchal na dvere pri bráne, vyšla dievčina menom Rodé a načúvala. ¹⁴ Keď spoznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, ale vbehla dnu a oznamovala, že pri bráne stojí Peter. ¹⁵ Oni jej povedali: "Šalieš!" Ona však tvrdila, že je to tak. No oni vraveli: "To je jeho anjel." ¹⁶ Ale Peter neprestával búchať. A keď otvorili a uvideli ho, žasli. ¹⁷ Pokynul im rukou aby boli ticho, a vyrozprával, ako ho Pán vyviedol z väzenia, a povedal: "Oznámte to, Jakubovi a bratom." Potom vyšiel von a odišiel na iné miesto.
¹⁸ Keď sa rozodnilo nastal medzi vojakmi nemalý zmätok, čo sa mohlo stať s Petrom. ¹⁹ Herodes ho hľadal a keď ho nenašiel, vypočúval strážnikov a rozkázal ich odviesť. Potom odišiel z Judey do Cézarey a tam sa zdržiaval.
Smrť prenasledovateľa - ²⁰ Bol nahnevaný na Týrčanov a Sidončanov. Ale oni svorne prišli za ním, získali si kráľovho komorníka Blasta a prosili o pokoj, lebo ich kraj sa živil kráľovým obilím. ²¹ v určený deň Herodes oblečený do kráľovského rúcha, sadol si na trón a prehovoril k nim. ²² Ľud mu privolával: "Toto je Boží hlas, nie ľudský!" ²³ Ale vtom ho zasiahol Pánov anjel, lebo nevzdal Bohu slávu a skonal rozožratý červami.
Barnabáš a Šavol sa vrátili do Antiochie - ²⁴ A Božie slovo sa šírilo a rozmáhalo. ²⁵ Keď Barnabáš a Šavol splnili v Jeruzaleme svoju úlohu, vrátili sa a vzali so sebou Jána, ktorý sa volá Marek.

3. Prvá Pavlova misijná cesta. Snem v Jeruzaleme 13,1 - 15,35

XIII. Vyslanie Barnabáša a Šavla - ¹ v antiochijskej cirkvi boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Herodesom, a Šavol. ² Ako slúžili Pánovi a postili sa, povedal Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo; na ktoré som ich povolal." ³ Oni sa postili a modlili, vložili na nich ruky a prepustili ich.
Cesta na Cyprus. Čarodejník Elymas - ⁴ A oni, vyslaní Duchom Svätým, došli do Seleucie a stade sa preplavili na Cyprus. ⁵ Keď prišli do Salaminy, hlásali Božie slovo v židovských synagógach. Mali so sebou aj Jána ako pomocníka. ⁶ A keď prešli celým ostrovom až do Pafu stretli istého čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezu. ⁷ Bol u prokonzula Sergia Pavla, ktorý bol rozumný muž. Ten si pozval Barnabáša a Šavla, lebo chcel počuť Božie slovo. ⁸ Ale Elymas, čarodejník - lebo tak sa prekladá jeho meno -, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. ⁹ Vtedy Šavol, ktorý sa volá aj Pavol, naplnený Duchom Svätým, pozrel naňho ¹⁰ a povedal: "Diablov syn, plný každého podvodu a každého klamstva, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti, neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?! ¹¹ A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko." Vtom naňho padla mrákota a tma, tápal dookola a hľadal, kto by mu podal ruku. ¹² Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril.
Príchod do Antiochie v Pizídii - ¹³ Pavol a jeho spoločníci sa z Pafu odplavili a prišli do Perge v Pamfýlii. Ján od nich odišiel a vrátil sa do Jeruzalema. ¹⁴ Ostatní šli ďalej a z Perge došli do Antiochie v Pizídii. V sobotu vošli do synagógy a sadli si. ¹⁵ Po čítaní zo Zákona a Prorokov im predstavení synagógy odkázali: "Bratia, ak máte nejaké povzbudivé slovo pre ľud, hovorte!"
Pavlova kázeň pred Židmi - ^l6 Tu Pavol vstal, rukou dal znamenie, aby bolo ticho, a povedal: "Mužovia, Izraeliti a vy všetci, čo sa bojíte Boha, počúvajte! ¹⁷ Boh tohoto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil tento ľud, keď býval v cudzine, v egyptskej krajine. Potom ho z nej vyviedol zdvihnutým ramenom ^l8 a asi štyridsať rokov znášal ich správanie na púšti. ¹⁹ Vyhubil sedem národov v kanaánskej krajine a lósom rozdelil ich krajinu ²⁰ asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dával sudcov až po proroka Samuela. ²¹ Vtedy si žiadali kráľa a Boh im dal Kíšovho syna Saula, muža z Benjamínovho kmeňa, na štyridsať rokov. ²² Keď ho odstránil, povolal im za kráľa Dávida a vydal mu svedectvo: "Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa môjho srdca, ktorý bude plniť moju vôľu celú."
²³ Z jeho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa, Ježiša. ²⁴ Pred jeho príchodom Ján hlásal všetkému izraelskému ľudu krst pokánia. ²⁵ Keď Ján končil svoj beh, hovoril: "Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale, hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách."
²⁶ Bratia, synovia Abrahámovho rodu, a tí, čo sa u vás boja Boha, nám bolo poslané toto slovo spásy. ²⁷ Lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia ho nepoznali, odsúdili ho, a tak splnili slová Prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. ²⁸ A hoci nenašli nič, za čo by si zasluhoval smrť, dožadovali sa od Piláta, aby ho dal zabiť. ²⁹ A keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. ³⁰ Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych ³¹ a on sa mnoho dní zjavoval tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema, a teraz sú jeho svedkami pred ľudom.
³² A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, ³³ Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané:
"Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil."
³⁴ A že ho vzkriesi z mŕtvych, aby sa už nikdy nevrátil do porušenia, to povedal takto:
"Dám vám Dávidove sväté veci, ktoré sú verné."
³⁵ A preto aj na inom mieste hovorí:
"Nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie."
³⁶ Lebo keď Dávid splnil vo svojom pokolení Božiu vôľu, zosnul, uložili ho k jeho otcom a videl porušenie. ³⁷ Avšak ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie. ³⁸ Nech je vám teda známe, bratia, že skrze neho sa vám zvestuje odpustenie hriechov. Od všetkého, od čoho vás nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon, ³⁹ v ňom je ospravedlnený každý, kto verí. ⁴⁰ Dajte si teda pozor, aby neprišlo, čo sa hovorí u Prorokov:
⁴¹ "Pozrite, pohŕdači,
čudujte sa a zahyňte,
lebo za vašich dni vykonám skutok,
dielo, ktorému neuveríte,
keď vám bude o ňom niekto rozprávať."
⁴² Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im o tom rozprávali aj v nasledujúcu sobotu: ⁴³ A keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov išlo za Pavlom a Barnabášom. A oni s nimi hovorili a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti.
Pavol a Barnabáš sa obracajú na pohanov - ⁴⁴ v nasledujúcu sobotu sa skoro celé mesto zišlo počúvať Pánovo slovo. ⁴⁵ Keď Židia videli zástupy, plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol. ⁴⁶ Tu Pavol a Barnabáš povedali smelo: "Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom. ⁴⁷ Lebo tak nám prikázal Pán:
"Ustanovil som ťa za svetlo pohanom,
aby si bol spásou až do končín zeme."
⁴⁸ Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný život. ⁴⁹ A Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji. ⁵⁰ Ale Židia poštvali nábožné ženy z vyšších vrstiev a popredných mešťanov, podnietili proti Pavlovi a Barnabášovi prenasledovanie a vyhnali ich zo svojho kraja. ⁵¹ Oni na nich striasli prach z nôh a odišli do Ikónia. ⁵² No učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.

XIV. Evanjelizácia v Ikóniu - ¹ v Ikóniu takisto vošli do židovskej synagógy a hovorili tak, že uverilo veľké množstvo Židov a Grékov. ² Ale Židia, ktorí neuverili, popudili a rozdráždili pohanov proti bratom. ³ Zdržali sa tam však dlhší čas a smelo si počínali v Pánovi, ktorý vydával svedectvo slovu svojej milosti tým, že dával, aby sa diali znamenia a divy ich rukami. ⁴ A obyvateľstvo mesta sa rozštiepilo: niektorí boli so Židmi, iní zasa s apoštolmi. ⁵ Ale keď sa ich pohania a Židia so svojimi predstavenými chystali prepadnúť, potupiť a ukameňovať ⁶ a oni sa to dozvedeli, utiekli do lykaonských miest, do Lystry a Derbe a do kraja okolo nich ⁷ a tam hlásali evanjelium.
Evanjelizácia v Lystre. Uzdravenie chromého - ⁸ v Lystre sedával istý muž s chorými nohami. Bol od narodenia chromý a nikdy nechodil. ⁹ Počúval Pavla hovoriť a on sa naňho zahľadel. A keď videl, že má vieru a môže byť uzdravený, ¹⁰ povedal veľkým hlasom: "Postav sa rovno na nohy!" A on vyskočil a chodil. ¹¹ Keď zástupy videli, čo Pavol urobil, po lykaonsky kričali: "Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe." ¹² Barnabáša nazvali Jupiterom a Pavla Merkúrom, lebo on viedol reč.
¹³ A kňaz Jupiterovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať. ¹⁴ Keď sa o tom dopočuli apoštoli Barnabáš a Pavol, roztrhli si šaty, vybehli medzi zástup a kričali: ¹⁵ "Mužovia, čo to robíte? Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. ^16 0n v minulých pokoleniach nechal všetky národy ísť svojou cestou, ¹⁷ ale bez svedectva o sebe samom neostával, lebo dobre robil: z neba vám dával dážď a úrodné časy a napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou." ¹⁸ Toto hovorili a len - len že utíšili zástupy, aby im neobetovali. ¹⁹ Ale na to prišli z Antiochie a Ikónia Židia, naviedli zástupy a Pavla kameňovali. Potom ho vyvliekli za mesto v domnení, že je mŕtvy. ²⁰ Ale keď ho obstúpili učeníci, vstal a vošiel do mesta. Na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derbe.
Evanjelizácia v Derbe a návrat z prvej misijnej cesty - ²¹ Aj tomu mestu hlásali evanjelium a získali mnoho učeníkov. Potom sa vrátili do Lystry, Ikónia a Antiochie. ²² Posilňovali srdcia učeníkov a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere a že do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia. ²³ A keď im po jednotlivých cirkvách ustanovili starších, modlili sa a postili a odporúčali ich Pánovi, v ktorého uverili. ²⁴ Potom prešli Pizídiou a prišli do Pamfýlie. ²⁵ Hlásali slovo v Perge, odišli do Atálie ²⁶ a odtiaľ sa odplavili do Antiochie, kde ich zverili Božej milosti na dielo, ktoré práve dokončili.
²⁷ Keď ta došli a zhromaždili cirkev, rozpovedali, aké veľké veci s nimi urobil Boh a že pohanom otvoril dvere viery. ²⁸ A zostali dlhší čas s učeníkmi.

XV. Kontroverzia v Antiochii - ¹ Tu prišli niektorí z Judey a poúčali bratov: "Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho predpisu, nemôžete byť spasení."
² Keď sa s nimi Pavol a Barnabáš dostali do sporu a nie malej hádky, rozhodli, že Pavol, Barnabáš a niektorí ďalší z nich pôjdu s touto spornou otázkou k apoštolom a starším do Jeruzalema. ³ Cirkev ich teda vypravila a oni išli cez Feníciu a Samáriu a rozprávali, ako sa obrátili pohania, a všetkým bratom pôsobili veľkú radosť. ⁴ Keď prišli do Jeruzalema, prijala ich cirkev, apoštoli a starší a oni vyrozprávali, aké veľké veci s nimi urobil Boh. ⁵ Tu vstali niektorí, čo uverili zo sekty farizejov, a hovorili: "Treba ich obrezať a prikázať im, že musia zachovávať Mojžišov zákon."
Apoštolský snem. Petrova reč - ⁶ Apoštoli a starší sa zišli a skúmali túto vec. ⁷ A keď nastala veľká hádka, vstal Peter a povedal im: "Bratia, vy viete, že Boh si ma od prvých dní vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli slovo evanjelia a uverili. ⁸ A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im dal Ducha Svätého tak ako nám; ⁹ a neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, keď vierou očistil ich srdcia. ¹⁰ Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?! ¹¹ A veríme, že aj my budeme spasení milosťou Pána Ježiša takisto ako oni."
Jakubova reč - ¹² Celé zhromaždenie stíchlo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí rozprávali, aké veľké znamenia a divy urobil Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi. ¹³ Keď sa odmlčali, ozval sa Jakub: "Bratia vypočujte ma! ¹⁴ Šimon porozprával, ako Boh prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno. ¹⁵ S tým sa zhodujú aj slová Prorokov, ako je napísané:
¹⁶ "Potom sa vrátim
a znova vybudujem zborený Dávidov stánok;
znova postavím jeho ruiny a vztýčim ho,
¹⁷ aby aj ostatní ľudia hľadali Pána,
všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno,
hovorí Pán, čo robí tieto veci, ¹⁸ známe od vekov."
¹⁹ Preto si myslím, že neslobodno znepokojovať tých, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, ²⁰ ale im treba napísať, aby sa zdŕžali poškvrneného modlami, smilstva, zaduseného a krvi. ²¹ Mojžiš má totiž od dávnych pokolení v každom meste kazateľov po synagógach, kde ho každú sobotu čítajú."
Apoštolský list - ²² Vtedy sa apoštoli a starší s celou cirkvou uzniesli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, ktorý sa volal Barsabáš, a Sílas, poprední muži medzi bratmi. ²³ Po nich poslali tento list: "Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. ²⁴ Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili. ²⁵ Preto sme sa zhromaždili a jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi drahými Barnabášom a Pavlom, ²⁶ ľuďmi, ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista. ²⁷ Vyslali sme teda Júdu a Sílasa a oni vám aj ústne povedia to isté. ²⁸ Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného: ²⁹ zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohoto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!"
Delegácia v Antiochii - ³⁰ Keď ich vypravili, odišli do Antiochie, zvolali zhromaždenie a odovzdali list. ³¹ Keď ho prečítali, radovali sa z tejto útechy. ³² Aj Júda a Sílas mnohými slovami potešovali a posilňovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi. ³³ Po istom čase ich bratia vypravili v pokoji k tým, čo ich vyslali. (³⁴ Sílas sa rozhodol zostať tam; Júda sa vrátil sám do Jeruzalema.) ³⁵ Ale Pavol a Barnabáš sa zdržali v Antiochii a s mnohými inými učili a hlásali Pánovo slovo.

4. Druhá Pavlova misijná cesta 15,36 - 18,22

Odchod z Antiochie. Pavol a Sílas - ³⁶ O niekoľko dní povedal Pavol Barnabášovi: "Vráťme sa a ponavštevujme bratov, ako sa majú, po všetkých mestách, kde sme hlásali Pánovo slovo." ³⁷ Barnabáš chcel vziať so sebou aj Jána, ktorý sa volá Marek. ³⁸ Ale Pavol usúdil, že netreba brat' takého, čo od nich z Pamfýlie odišiel a nešiel s nimi pracovať. ³⁹ I vznikla taká roztržka, že sa rozišli. Barnabáš si vzal Marka a odplavil sa na Cyprus. ⁴⁰ Pavol si vybral Sílasa. Bratia ho zverili Pánovej milosti a vydal sa na cestu. ⁴¹ Chodil po Sýrii a Cilícii a posilňoval cirkvi.

XVI. Pavol si priberá Timoteja - ¹ Prišiel aj do Derbe a Lystry. Tam bol istý učeník menom Timotej, syn veriacej Židovky, ale otec bol Grék. ² Bratia v Lystre: a v Ikóniu mu vydali svedectvo. ³ Pavol chcel, aby šiel s ním, a kvôli Židom, čo tam bývali, ho vzal a obrezal, lebo všetci vedeli, že jeho otec bol Grék. ⁴ Ako chodili po mestách, odovzdávali im učenie, ktoré vyhlásili apoštoli a starší v Jeruzaleme aby ho zachovávali. ⁵ Cirkvi sa upevňovali vo viere a deň čo deň sa zväčšovali počtom.
Cez Malú Áziu. Videnie v Troade - ⁶ Prešli cez Frýgiu a galatský kraj, lebo Svätý Duch im bránil hlásať slovo v Ázii. ⁷ Keď došli k Mýzii, pokúšali sa dostať do Bitýnie, ale Ježišov Duch im to nedovolil. ⁸ Obišli teda Mýziu a zišli do Troady. ⁹ Tam mal Pavol v noci videnie. Stál pred ním akýsi Macedónčan a prosil ho: "Prejdi do Macedónska a pomôž nám!" ¹⁰ Hneď ako mal toto videnie, usilovali sme sa odísť do Macedónska, presvedčení, že nás Boh volá hlásať im evanjelium.
Vo Filipách. Lýdia - ¹¹ Odplavili sme sa z Troady, priamym smerom sme prišli do Samotrácie, na druhý deň do Neapola ¹² a odtiaľ do Filíp. Je to prvé mesto tej časti Macedónska a kolónia. V tomto meste sme sa niekoľko dni zdržali. ¹³ v sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme predpokladali, že sa tam modlia. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, čo sa tam zišli. ¹⁴ Počúvala aj istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá si ctila Boha: Pán jej otvoril srdce, aby pozorne sledovala, čo Pavol hovorí. ¹⁵ A keď sa dala so svojím domom pokrstiť, prosila nás: "Ak si myslíte, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a zostaňte." A prinútila nás.
Zbičovanie a uväznenie Pavla a Sílasa - ¹⁶ Keď sme sa šli zasa modliť, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk. ¹⁷ Chodila za Pavlom a za nami a vykrikovala: "Títo ľudia sú služobníkmi Boha, Najvyššieho, a zvestujú vám cestu spásy." ¹⁸ A robila to mnoho dní. Pavla to dohnevalo, obrátil sa a povedal duchu: "V mene Ježiša Krista ti rozkazujem, aby si z nej vyšiel!" A v tej hodine vyšiel. ¹⁹ Keď jej páni videli, že im zanikla nádej na zisk, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosti. ²⁰ Predviedli ich pred úradníkov a povedali: "Títo ľudia búria naše mesto. Sú to Židia ²¹ a šíria zvyky, ktoré my ako Rimania; nesmieme ani prijímať ani zachovávať." ²² Aj dav sa zhŕkol proti nim a úradníci im postŕhali šaty a rozkázali ich zbičovať. ²³ Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil. ²⁴ On ich podľa tohoto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady.
Zázračné vyslobodenie apoštolov. Pokrstenie strážcu žalára - ²⁵ O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. ²⁶ Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá. ²⁷ Keď sa strážca väzenia prebudil a videl dvere väzenia otvorené, vytasil meč a chcel sa zabiť lebo si myslel že väzni ušli. ²⁸ Ale Pavol skríkol veľkým hlasom: "Neubližuj si, lebo sme tu všetci!" ²⁹ Vypýtal si svetlo, vbehol dnu a s chvením padol pred Pavla a Sílasa. ³⁰ Vyviedol ich von a vravel: "Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?" ³¹ Oni povedali: "Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom." ³² A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome. ³³ v tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. ³⁴ Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu.
Prepustenie z väzenia - ³⁵ Keď sa rozodnilo, úradníci vyslali zriadencov s odkazom: "Prepusť tých ľudí!" ³⁶ Strážca väzenia oznámil Pavlovi tieto slová: "Úradníci odkázali, aby som vás prepustil. Teraz teda vyjdite a choďte v pokoji!" ³⁷ Ale Pavol im povedal: "Verejne a bez súdu nás zbili, hoci sme rímski občania, a vrhli do väzenia a teraz nás potajomky vyháňajú? Nie tak, ale nech prídu sami a oni nech nás vyvedú!" ³⁸ Zriadenci hlásili tieto slová úradníkom a oni sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania. ³⁹ Prišli a odprosili ich. A keď ich vyvádzali, prosili ich, aby odišli z mesta. ⁴⁰ Keď vyšli z väzenia, zašli k Lýdii, ponavštevovali bratov, povzbudili ich a odišli.

XVII. V Solúne. Ťažkosti so Židmi - ¹ Prešli cez Amfipolis a Apolóniu a prišli do Solúna, kde bola židovská synagóga. ² Pavol podľa svojho zvyku vošiel k nim a po tri soboty im hovoril o Písmach. ³ Odkrýval a potvrdzoval, že Mesiáš musel trpieť a vstať z mŕtvych a: "Týmto Mesiášom je Ježiš, ktorého vám ja zvestujem." ⁴ A niektorí z nich uverili a pripojili sa k Pavlovi a Sílasovi, aj veľké množstvo nábožných Grékov a nemálo vznešených žien. ⁵ Ale žiarliví Židia si najali niekoľko zlých mužov z ulice, vyvolali rozruch a rozbúrili mesto. Zastali pri Jasonovom dome a chceli ich vyviesť pred ľud. ⁶ Ale keď ich nenašli, odvliekli Jasona a niektorých bratov k predstaveným mesta a kričali: "Tí, čo rozbúrili celý svet, prišli aj sem ⁷ a Jason ich prijal. A títo všetci robia proti cisárovým nariadeniam, lebo tvrdia, že je iný kráľ, Ježiš." ⁸ Tak pobúrili ľud i predstavených mesta, ktorí to počuli. ⁹ Ale keď dostali od Jasona a ostatných záruku, prepustili ich.
V Berei - ¹⁰ Bratia hneď v noci vypravili Pavla a Sílasa do Berey. Keď ta prišli; vošli do židovskej synagógy. ¹¹ A tí boli šľachetnejší ako tamtí v Solúne. Oni prijímali slovo s veľkou dychtivosťou a každý deň skúmali Písma, či je to naozaj tak. ¹² A tak mnohí z nich uverili, aj nemálo gréckych žien z vyšších vrstiev i mužov. ¹³ Ale keď sa solúnski Židia dozvedeli, že Pavol aj v Berei hlása Božie slovo, išli aj ta znepokojovať a búriť zástupy. ¹⁴ Tu bratia hneď vypravili Pavla, aby šiel až k moru. Sílas a Timotej zostali tam. ¹⁵ Tí, čo odprevádzali Pavla, zaviedli ho až do Atén. Tam dostali príkaz pre Silasa a Timoteja, aby čím skôr prišli za ním; a vrátili sa.
V Aténach - ¹⁶ Kým Pavol na nich v Aténach čakal, búril sa v duchu, keď videl, že mesto je oddané modlárstvu. ¹⁷ Preto hovoril v synagóge so Židmi a s nábožnými ľuďmi a každý deň na námestí s tými, čo tam práve boli. ¹⁸ A niektorí epikurejskí a stoickí filozofi s ním debatovali. Jedni vraveli: "Čo to chce tento tlčhuba povedať?" Iní zasa: "Zdá sa, že zvestuje cudzie božstvá." Zvestoval totiž Ježiša a zmŕtvychvstanie. ¹⁹ I vzali ho, zaviedli na aeropág a vraveli: "Môžeme vedieť, čo je to za nové učenie, ktoré hlásaš? ²⁰ Veď čosi divné nám donášaš do uší. Preto chceme vedieť, čo to má byť." ²¹ Lebo ani jeden Aténčan, ani cudzinec, čo tam bývali, nemali na nič toľko času ako rozprávať alebo počúvať niečo nové.
Pavlova reč v areopágu - ²² Pavol si stal doprostred areopágu a hovoril: "Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste neobyčajne nábožní. ²³ Lebo keď som sa prechádzal a prezeral si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: "Neznámemu bohu." Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem. ²⁴ Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukou, ²⁵ ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval, veď on dáva všetkým život, dych a všetko ²⁶ a z jedného urobil celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme; určil im vymedzený čas a hranice ich bývania, ²⁷ aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. ²⁸ Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali:
"Veď aj jeho pokolenie sme."
²⁹ Keď sme teda Božím pokolením, nemáme si myslieť, že božstvo sa podobá zlatu, striebru alebo kameňu, výtvoru ľudského umenia a dômyslu. ³⁰ Ale Boh prehliadol časy nevedomosti a teraz zvestuje ľuďom, aby všetci a všade robili pokánie, ³¹ lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť zemekruh skrze muža, ktorého na to ustanovil a všetkým osvedčil tým, že ho vzkriesil z mŕtvych."
³² Ako počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí sa posmievali, iní hovorili: "Vypočujeme ťa o tom inokedy." ³³ Tak Pavol spomedzi nich odišiel. ³⁴ No niektorí muži sa pripojili k nemu a uverili. Medzi nimi aj Dionýz Areopagita, žena menom Damaris a iní s nimi.

XVIII. Založenie cirkvi v Korinte -¹ Potom z Atén odišiel a prišiel do Korintu. ² Tam našiel Žida menom Akvilu rodom Ponťana, ktorý nedávno prišiel z Itálie, i jeho manželku Priscillu, lebo Klaudius nariadil, že všetci Židia musia opustiť Rím. Pripojil sa k nim, ³ a pretože mal to isté remeslo, zostal u nich a pracoval; boli výrobcami stanov. ⁴ Každú sobotu hovoril v synagóge a presviedčal Židov i Grékov.
⁵ Keď prišli z Macedónska Sílas a Timotej, Pavol sa celkom venoval slovu a dosvedčoval Židom, že Ježiš je Mesiáš. ⁶ Ale keď mu protirečili a rúhali sa, otriasol si odev a povedal im: "Vaša krv na vašu hlavu! Ja som čistý. Odteraz pôjdem k pohanom." ⁷ Odišiel odtiaľ a vošiel do domu istého človeka, čo si ctil Boha, menom Títa Justa; jeho dom bol spojený so synagógou. ⁸ A predstavený synagógy Krispus uveril Pánovi s celým svojím domom; aj mnohí Korinťania, ktorí počúvali, uverili a dali sa pokrstiť.
⁹ Pán povedal v noci vo videní Pavlovi: "Neboj sa, len hovor a nemlč, ¹⁰ veď som s tebou ja a nik nesiahne na teba, aby ti ublížil, lebo mám v tomto meste mnoho ľudu." ¹¹ Zostal tam teda rok a šesť mesiacov a učil u nich Božie slovo.
Pavol pred prokonzulom Galliom - ¹² Keď bol v Achájsku prokonzulom Gallio, Židia svorne povstali proti Pavlovi, priviedli ho pred súdnu stolicu ¹³ a hovorili: "Tento navádza ľudí, aby protizákonne uctievali Boha." ¹⁴ Ale keď sa Pavol chystal otvoriť ústa, povedal Gallio Židom: "Židia, keby šlo o nejakú krivdu alebo o podlý zločin, vypočul by som vás, ako sa patrí. ¹⁵ Ale keď sú to spory o slovo, o mená a o váš zákon, to je vaša vec. Ja v takýchto veciach nechcem byt' sudcom." ¹⁶ A odohnal ich od súdnej stolice. ¹⁷ Tu všetci chytili predstaveného synagógy Sostena a pred súdnou stolicou ho zbili. A Gallio sa o to vôbec nestaral.
Pavol sa vracia do Antiochie - ¹⁸ Pavol tam zostal ešte veľa dní; potom sa s bratmi rozlúčil a odplavil sa do Sýrie a s ním aj Priscilla a Akvila. V Kenchreách si dal ostrihať hlavu, lebo mal sľub. ¹⁹ Keď prišli do Efezu, tam ich nechal. Sám vošiel do synagógy a hovoril so Židmi. ²⁰ A keď ho prosili, aby zostal dlhší čas, neprivolil, ²¹ ale pri rozlúčke povedal: "Znova sa k vám vrátim, ak to bude chcieť Boh" a odplavil sa z Efezu. ²² Keď prišiel do Cézarey, vystúpil, pozdravil cirkev a odišiel do Antiochie.

5. Tretia Pavlova misijná cesta 18,23 - 21,26

Apollo v Efeze - ²³ Nejaký čas tam pobudol a šiel ďalej. Postupne prechádzal galatským krajom a Frýgiou a povzbudzoval všetkých učeníkov. ²⁴ Do Efezu prišiel istý Žid menom Apollo, rodom Alexandrijčan, muž výrečný a zbehlý v Písmach. ²⁵ Bol poučený o Pánovej ceste a so zápalom ducha hovoril a správne učil o Ježišovi, hoci poznal iba Jánov krst. ²⁶ Začal teda smelo vystupovať v synagóge. Keď ho počuli Priscilla a Akvila, vzali ho k sebe a dôkladnejšie mu vysvetlili Božiu cestu. ²⁷ A keď chcel odísť do Achájska, bratia ho povzbudzovali a napísali učeníkom, aby ho prijali. Keď ta prišiel, veľmi pomohol tým, čo z milosti uverili. ²⁸ Lebo rázne usviedčal Židov a verejne dokazoval z Písem, že Ježiš je Mesiáš.

XIX. Pavol v Efeze - ¹ Kým bol Apollo v Korinte, Pavol pochodil po horných krajoch a prišiel do Efezu. Tam našiel akýchsi učeníkov ² a povedal im: "Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?" Oni mu odvetili: "Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý." ³ On sa opýtal: "Ako ste teda boli pokrstení?" Oni odpovedali: "Jánovým krstom. ⁴ Pavol povedal: "Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prichádzal po ňom, to jest v Ježiša." ⁵ Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. ⁶ A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý; i hovorili jazykmi a prorokovali. ⁷ Spolu ich bolo asi dvanásť mužov.
Pavol hlása evanjelium a koná divy v Efeze - ⁸ Potom vošiel do synagógy a smelo hovoril; tri mesiace rozprával a presviedčal o Božom kráľovstve. ⁹ Ale keď sa niektorí zatvrdili a neuverili, ba pred zástupom tupili Pánovu cestu, odišiel od nich, oddelil učeníkov a každý deň hovoril v Tyrannovej škole. ¹⁰ To trvalo dva roky, takže všetci, čo bývali v Ázii, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo. ¹¹ A Boh robil Pavlovými rukami neobyčajné divy, ¹² takže aj na chorých donášali šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela, a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia vychádzali.
Židovskí zaklínači - ¹³ Aj niektorí potulní židovskí zaklínači sa pokúsili vzývať meno Pána Ježiša nad tými, čo boli posadnutí zlými duchmi; a hovorili: "Zaklínam vás skrze Ježiša, ktorého hlása Pavol." ¹⁴ Robili to siedmi synovia istého Skevu, židovského veľkňaza. ¹⁵ Ale zlý duch im povedal: "Ježiša poznám aj o Pavlovi viem; ale kto ste vy?" ¹⁶ A človek, v ktorom bol zlý duch, sa na nich vrhol, dvoch z nich sa zmocnil a tak ich doriadil, že z toho domu utekali nahí a doráňaní. ¹⁷ Dozvedeli sa o tom všetci Židia aj Gréci, čo bývali v Efeze. Na všetkých doľahol strach a zvelebovali meno Pána Ježiša. ¹⁸ Mnoho veriacich prichádzalo, vyznávali sa a priznávali svoje skutky. ¹⁹ A mnohí z tých čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich spálili; keď spočítali ich cenu, vyšlo im päťdesiattisíc strieborných. ²⁰ Tak mohutne sa šírilo a silnelo Pánovo slovo.
Pavlove plány - ²¹ Po týchto udalostiach si Pavol zaumienil v Duchu, že prejde cez Macedónsko a Achájsko a pôjde do Jeruzalema. Povedal: "Keď sa ta dostanem, musím sa pozrieť aj do Ríma." ²² Dvoch zo svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, poslal do Macedónska a sám zostal istý čas v Ázii.
Demetrova vzbura proti Pavlovi - ²³ v tom čase nastalo nemalé pobúrenie pre Pánovu cestu. ²⁴ Istý zlatník menom Demeter, čo vyrábal strieborné Dianine chrámiky, poskytoval remeselníkom nemalý zárobok. ²⁵ Zhromaždil ich, ako aj tých, čo sa zaoberali podobným remeslom, a povedal: "Muži, vy viete, že z tohoto remesla máme zisk. ²⁶ A vidíte i počujete, že tento Pavol nielen v Efeze, ale skoro v celej Ázii presvedčil a odvrátil veľký zástup, lebo hovorí, že to, čo zhotovujú ruky, nie sú bohovia. ²⁷ A nielen tomuto nášmu remeslu hrozí nebezpečenstvo, že upadne, ale ani chrám veľkej bohyne Diany nebudú mať za nič a začne sa rúcať veleba tej, ktorú si ctí celá Ázia i celý svet."
²⁸ Keď to počuli, zachvátil ich hnev a kričali: "Veľká je efezská Diana!" ²⁹ v celom meste zavládol zmätok; schopili Pavlových sprievodcov Macedónčanov Gája a Aristarcha a všetci sa hromadne hnali do divadla. ³⁰ Pavol chcel ísť medzi ľud, ale učeníci mu to nedovolili. ³¹ Aj niektorí aziarchovia, čo mu boli priateľmi, poslali za ním s prosbou, aby nešiel do divadla. ³² Každý vykrikoval niečo iné, lebo v zhromaždení bol zmätok, a mnohí ani nevedeli, prečo sa zišli. ³³ Tu naviedli zo zástupu akéhosi Alexandra a Židia ho potisli dopredu. Alexander si rukou vyžiadal ticho a chcel vysvetľovať ľudu. ³⁴ Ale keď zbadali, že je Žid, všetci jedným hlasom asi dve hodiny kričali: "Veľká je efezská Diana!" ³⁵ Až mestský tajomník utíšil zástup a povedal: "Efezania, ktorý človek by nevedel, že mesto Efez je ctiteľom veľkej Diany a jej obrazu, ktorý padol z neba?! ³⁶ Keď to teda nemožno poprieť, musíte sa upokojiť a nesmiete robiť nič nerozvážne. ³⁷ Lebo ste priviedli týchto ľudí, hoci sa nedopustili svätokrádeže, ani sa nerúhali našej bohyni. ³⁸ Ak teda Demeter a jeho remeselníci majú niečo proti niekomu, na to sú verejné súdy a prokonzuli; nech sa tam žalujú. ³⁹ Ak chcete niečo iné, možno to vyriešiť na zákonitom zhromaždení. ⁴⁰ Veď sa vystavujeme nebezpečenstvu, že nás za dnešok obvinia zo vzbury, lebo niet vinníka, a nemohli by sme zdôvodniť, prečo tento zhon." Ako to dopovedal, zhromaždenie rozpustil.

XX. Pavol opúšťa Efez. Cesta do Troady - ¹ Keď potom rozruch ustal, Pavol si zavolal učeníkov, povzbudil ich, rozlúčil sa a odišiel do Macedónska. ² Prechádzal tými krajmi, povzbudzoval bratov mnohými slovami a prišiel do Grécka. ³ Tam strávil tri mesiace, a keď sa chystal odplaviť do Sýrie Židia mu strojili úklady. Preto sa rozhodol, že sa vráti cez Macedónsko. ⁴ Sprevádzali ho Berejčan Pyrhov syn Sopater, zo Solúnčanov Aristarchus a Sekundus, Derbejčan Gájus a Timotej i Ázijčania Tychikus a Trofimus. ⁵ Oni šli vopred a čakali nás v Troade. ⁶ My sme sa po dňoch Nekvasených chlebov odplavili z Filíp a o päť dní sme došli za nimi do Troady, kde sme sa zdržali sedem dní.
Pavol v Troade. Vzkriesenie Eutycha - ⁷ Keď sme sa v prvý deň týždňa zišli na lámanie chleba, Pavol s nimi hovoril, lebo na druhý deň chcel odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci. ⁸ v hornej sieni, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp. ⁹ Istý mladík menom Eutychus sedel v okne, a pretože Pavol dlho hovoril, tvrdo zaspal. Premožený spánkom spadol z tretieho poschodia dolu. Zdvihli ho mŕtveho. ¹⁰ Pavol zišiel dole, ľahol si naň, objal ho a povedal: "Neplašte sa lebo jeho duša je v ňom." ¹¹ Potom sa vrátil hore, lámal chlieb a jedol, dlho, až do svitania, ešte hovoril a potom odišiel. ¹² Chlapca priviedli živého a nemálo ich to potešilo.
Z Troady do Milétu - ¹³ My sme skôr nasadli na loď a odplavili sme sa do Assonu, kde sme mali pribrať Pavla; on tak určil, lebo sám chcel ísť po súši ¹⁴ Keď sme sa s ním v Assone zišli, vzali sme ho a išli sme do Mitylény. ¹⁵ Odtiaľ sme sa odplavili a na druhý deň sme sa dostali naproti Chiosu, v ďalší deň sme pristáli pri Samose a v nasledujúci sme došli do Milétu. ¹⁶ Pavol sa totiž rozhodol obísť Efez, aby sa nezdržal v Azli, lebo sa ponáhľal, aby bol na Turíce podľa možnosti už v Jeruzaleme.
Rozlúčka so staršími z Efezu v Miléte - ¹⁷ Z Milétu poslal do Efezu a zavolal si starších cirkvi. ¹⁸ Keď k nemu prišli, povedal im: "Vy viete, ako som bol s vami celý čas od prvého dňa, čo som vkročil do Ázie ¹⁹ ako som slúžil Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach, ktoré na mňa doliehali z úkladov Židov ²⁰ ako som nezanedbal zvestovať vám všetko užitočné a učil som vás verejne i po domoch; ²¹ ako som zaprisahával Židov aj Grékov, že sa majú obrátiť k Bohu a uveriť v nášho Pána Ježiša. ²² A teraz spútaný Duchom idem do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká. ²³ Len Duch Svätý ma vo všetkých mestách uisťuje, že ma očakávajú okovy a súženie. ²⁴ Svoj život si však veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu Božej milosti.
²⁵ A teraz viem, že už neuvidíte moju tvár: nik z vás, medzi ktorými som chodil a ohlasoval kráľovstvo. ²⁶ Preto vám v dnešný deň dosvedčujem, že som čistý od krvi všetkých, ²⁷ lebo som neušiel bez toho, že by som vám nezvestoval Božiu vôľu celú. ²⁸ Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou. ²⁹ Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci a nebudú šetriť stádo. ³⁰ Ba aj z vás samých povstanú muži, čo budú prevrátene hovoriť aby strhli učeníkov za sebou. ³¹ Preto bdejte a pamätajte, že som tri roky vo dne v noci neprestával so slzami napomínať každého z vás.
³² A teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti: ono má moc budovať a dať dedičstvo medzi všetkými posvätenými. ³³ Netúžil som po ničom striebre ani zlate ani odeve. ³⁴ Sami viete, že tieto ruky vyslúžili všetko, čo som potreboval ja a títo tu so mnou. ³⁵ Vo všetkom som vám ukázal, že treba takto pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; lebo on povedal: "Blaženejšie je dávať, ako prijímať."
³⁶ Keď to povedal, kľakol si a modlil sa s nimi všetkými. ³⁷ Všetci sa dali do veľkého plaču, vešali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. ³⁸ Najviac ich bolelo jeho slovo, že už neuvidia jeho tvár. A vyprevadili ho na loď.

XXI. Cestou do Jeruzalema - ¹ Keď sme sa od nich odtrhli a vyplávali, priamym smerom sme prišli na Kós, druhý deň na Rodos a stadiaľ do Patary. ² Tam sme našli loď, ktorá sa plavila do Fenície. Nasadli sme a vyplávali. ³ Na dohľad sme sa priblížili k Cypru, ale nechali sme ho vľavo. A plavili sme sa do Sýrie a došli sme do Týru, lebo tam mala loď vyložiť náklad. ⁴ My sme vyhľadali učeníkov a zostali sme tam sedem dní. Oni z vnuknutia Ducha hovorili Pavlovi, aby nechodil do Jeruzalema. ⁵ Keď tie dni uplynuli vybrali sme sa na cestu. Všetci aj s manželkami a deťmi nás odprevadili až za mesto. Na brehu sme si kľakli a pomodlili sme sa. ⁶ Potom sme sa rozlúčili, nastúpili sme na loď a oni sa vrátili domov. ⁷ My sme z Týru po skončení plavby prišli do Ptolemaidy. Pozdravili sme bratov a zostali sme jeden deň u nich.
V Cézarei. Agabovo proroctvo - ⁸ Na druhý deň sme odcestovali a došli sme do Cézarey. Tam sme vošli do domu evanjelistu Filipa - on bol jeden zo siedmich - a ostali sme uňho. ⁹ Mal štyri dcéry panny, ktoré prorokovali. ¹⁰ A keď sme tam boli viac dní, prišiel z Judey istý prorok menom Agabus. ¹¹ Keď prišiel k nám, vzal Pavlov opasok, zviazal si nohy a ruky a povedal: "Toto hovorí Duch Svätý: "Muža, ktorému patrí tento opasok, takto Židia v Jeruzaleme zviažu a vydajú ho do rúk pohanov." ¹² Keď sme to počuli, prosili sme aj my, aj tamojší, aby nechodil do Jeruzalema. ¹³ Ale Pavol odpovedal: "Čo robíte? Prečo plačete a trápite mi srdce? Veď ja som hotový nielen dať sa zviazať, ale aj umrieť v Jeruzaleme pre meno Pána Ježiša." ¹⁴ A keď sme ho nemohli prehovoriť, prestali sme; povedali sme: "Nech sa stane Pánova vôľa!"
Príchod do Jeruzalema. Pavol s Jakubom a so staršími - ¹⁵ Po týchto dňoch sme sa pripravili a vystupovali sme do Jeruzalema. ¹⁶ S nami šli aj niektorí učeníci z Cézarey a viedli so sebou istého Cyperčana Mnazona, dávneho učeníka, u ktorého sme mali bývať.
¹⁷ Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás milo prijali. ¹⁸ Na druhý deň šiel Pavol s nami k Jakubovi, kde sa zišli všetci starší. ¹⁹ Pozdravil ich a dopodrobna vyrozprával, čo urobil Boh prostredníctvom jeho služby medzi pohanmi. ²⁰ Keď to počuli, oslavovali Boha a jemu povedali: "Vidíš, brat, koľko tisíc Židov uverilo a všetci horlia za zákon. ²¹ Ale o tebe sa dopočuli, že učíš všetkých Židov, čo sú medzi pohanmi, aby odpadli od Mojžiša, a hovoríš, že nemajú obrezávať svojich synov ani žiť podľa zvykov. ²² Čo teda robiť? Isto sa dozvedia, že si prišiel. ²³ Urob teda toto, čo ti hovoríme: Máme štyroch mužov, ktorí majú sľub. ²⁴ Vezmi ich, posväť sa s nimi a zaplať za nich; aby si dali oholiť hlavu. Tak zvedia všetci, že nie je nič na tom, čo o tebe počuli, ale že aj sám zachovávaš zákon a žiješ podľa neho. ²⁵ A o pohanoch, čo uverili, sme rozhodli a napísali, aby sa zdŕžali mäsa obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva." ²⁶ A tak Pavol vzal tých mužov, na druhý deň sa s nimi očistil, vošiel do chrámu a ohlásil, že sa končia dni očisťovania, len čo sa prinesie za každého z nich obeta.

6. Väzeň za Krista 21,27 - 26,32

Zajatie Pavla - ²⁷ Keď sa tých sedem dní už končilo, zbadali ho v chráme Židia z Ázie: Pobúrili celý zástup, položili naň ruky ²⁸ a kričali: "Mužovia, Izraeliti, pomáhajte! Toto je ten človek, čo všetkých všade učí proti ľudu, proti zákonu a proti tomuto miestu. Ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu a poškvrnil toto sväté miesto." ²⁹ v meste s ním totiž videli Efezana Trofima a mysleli si, že Pavol ho voviedol do chrámu. ³⁰ Celé mesto sa rozbúrilo a začal sa zbiehať ľud. Chytili Pavla, vyvliekli ho z chrámu a hneď zatvorili brány. ³¹ Už ho chceli zabiť, keď došlo veliteľovi kohorty hlásenie, že sa celý Jeruzalem búri. ³² On si hneď vzal vojakov a stotníkov a zbehol k nim. Keď uvideli veliteľa a vojakov, prestali Pavla bit'. ³³ Tu veliteľ pristúpil k nemu, vzal ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Potom sa opýtal, kto je to a čo vykonal. ³⁴ Ale v dave každý vykrikoval niečo iné. A keď sa v tom zmätku nemohol dozvedieť nič isté, rozkázal ho odviesť do pevnosti. ³⁵ Keď prišiel ku schodom, museli ho pre násilie davu vojaci niesť, ³⁶ lebo celé množstvo ľudu šlo za ním a kričali: "Preč s ním!"
Pavol pod ochranou Rimanov - ³⁷ Keď ho už mali voviesť do pevnosti, povedal Pavol veliteľovi: "Smiem ti niečo povedať?" On vravel: "Ty vieš po grécky? ³⁸ Nie si ty ten Egypťan, čo nedávno vyvolal vzburu a vyviedol na púšť štyritisíc zbojníkov?" ³⁹ Pavol povedal: "Ja som Žid z cilícijského Tarzu, občan nie neznámeho mesta. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu." ⁴⁰ On mu dovolil a Pavol, ako stál na schodoch, pokynul ľudu rukou. Keď nastalo úplné ticho, prehovoril k nim po hebrejsky:

XXII. Pavlova reč k Židom v Jeruzaleme - ¹ "Bratia a otcovia, počúvajte, čo vám teraz poviem na svoju obranu!" ² Keď počuli, že im hovorí hebrejsky, ešte väčšmi zatíchli. A povedal: ³ "Ja som Žid. Narodil som sa v cilícijskom Tarze, ale vychovaný som bol v tomto meste. Pri Gamalielových nohách som sa naučil prísne žiť podľa zákona otcov a horlil som za Boha, ako aj vy všetci dnes. ⁴ Túto Cestu som prenasledoval až na smrť: spútaval som mužov i ženy a dával som ich do väzenia, ⁵ ako mi dosvedčí aj veľkňaz a celá veľrada. Od nich som dostal aj listy pre bratov a šiel som do Damasku, aby som aj tých, čo tam boli; v putách priviedol do Jeruzalema na potrestanie.
⁶ Ale ako som šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ma okolo poludnia zalialo jasné svetlo z neba. ⁷ Padol som na zem, a počul som hlas, ktorý mi hovoril: "Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?" ⁸ Ja som odpovedal: "Kto si Pane?" A on mi povedal: "Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ. ⁹ Tí, čo boli so mnou, svetlo videli, ale hlas toho, čo so mnou hovoril nepočuli. ¹⁰ I povedal som: "Čo mám robiť, Pane?" A Pán mi povedal: "Vstaň a chod' do Damasku; tam ti povedia všetko, čo ti je určené urobiť." ¹¹ Keďže som pre jas toho svetla nevidel, viedli ma moji sprievodcovia za ruku, a tak som prišiel do Damasku.
¹² Istý Ananiáš, nábožný muž podľa zákona, ktorému všetci tamojší Židia vydávajú svedectvo, ¹³ prišiel za mnou, pristúpil a povedal mi: "Brat Šavol, pozeraj!" A ja som ho v tú hodinu videl. ¹⁴ Tu on povedal: "Boh našich otcov ťa predurčil, aby si poznal jeho vôľu, videl Spravodlivého a počul hlas z jeho úst. ¹⁵ Lebo mu budeš pred všetkými ľuďmi svedkom toho, čo si videl a počul. ¹⁶ A teraz - čo čakáš?! Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy svoje hriechy a vzývaj jeho meno!" ¹⁷ Keď som sa potom vrátil do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, padol som do vytrženia ¹⁸ a videl som ho, ako mi hovorí: "Ponáhľaj sa a rýchlo odíď z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne." ¹⁹ Ja som povedal: "Pane, oni vedia, že ja som zatváral do väzenia a bil po synagógach tých, čo verili v teba. ²⁰ A keď vylievali krv tvojho svedka Štefana, aj ja som bol pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tým; čo ho zabíjali. ²¹ Ale on mi povedal: "Choď, lebo ťa pošlem ďaleko medzi pohanov."
Pavol vyhlasuje, že je rímsky občan - ²² Až po toto slovo ho počúvali, ale potom začali kričať: "Preč s takýmto zo sveta, lebo nie je hoden žiť!" ²³ Pretože kričali, odhadzovali šaty a vyhadzovali prach do vzduchu; ²⁴ veliteľ rozkázal odviesť ho do pevnosti a nariadil bičovať ho a vypočúvať, aby sa dozvedel, prečo naň tak kričia.
²⁵ Ale keď mu uťahovali remene, Pavol povedal stotníkovi, čo tam stál: "A smiete bičovať rímskeho občana, a ešte bez súdu?" ²⁶ Keď to stotník počul, išiel za veliteľom a hlásil mu: "Čo to chceš robiť, veď je to rímsky občan." ²⁷ Veliteľ prišiel za ním a pýtal sa ho: "Povedz mi, ty si Riman?" On odpovedal: "Áno." ²⁸ Veliteľ vravel: "Ja som toto občianstvo získal za veľkú sumu." A Pavol povedal: "A ja som sa v ňom narodil." ²⁹ Tí, čo ho mali vypočúvať, hneď od neho odstúpili a aj veliteľ sa zľakol, keď sa dozvedel, že je Riman a že ho sputnal.
Pavol pred veľradou - ³⁰ Keďže chcel presne vedieť, z čoho ho Židia obviňujú, na druhý deň mu sňal putá, rozkázal, aby sa zišli veľkňazi a celá veľrada, priviedol Pavla a postavil ho pred nich.

XXIII. ¹ Pavol sa uprene zahľadel na veľradu a povedal: "Bratia, ja som si počínal podľa najlepšieho svedomia pred Bohom až do dnešného dňa." ² Tu veľkňaz Ananiáš rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach. ³ Vtedy mu Pavol povedal: "Boh udrie teba, ty obielená stena! Sedíš tu, aby si ma súdil podľa zákona, a proti zákonu ma kážeš bit'?" ⁴ Tí, čo tam stáli, povedali: "Božiemu veľkňazovi zlorečíš?" ⁵ Pavol vravel: "Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz; veď je napísané: "Kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť."
⁶ Ale Pavol vedel, že jedna časť sú saduceji a druhá farizeji, preto zvolal vo veľrade: "Bratia, ja som farizej, syn farizejov. Pre nádej a zmŕtvychvstanie ma súdia." ⁷ Ako to povedal, nastala medzi farizejmi a saducejmi hádka a zhromaždenie sa rozčeslo. ⁸ Lebo saduceji tvrdia, že niet zmŕtvychvstania ani anjela ani ducha, kým farizeji vyznávajú jedno i druhé. ⁹ Strhol sa veľký krik a vstali niektorí zákonníci z časti farizejov a protestovali: "Nenachádzame nič zlé na tomto človekovi. A čo ak s ním hovoril duch alebo anjel?!" ¹⁰ Keď hádka silnela, veliteľ z obavy, že Pavla roztrhajú, poslal dolu vojakov, aby im ho vyrvali a odviedli do pevnosti. ¹¹ v nasledujúcu noc stál pred ním Pán a hovoril: "Buď pevný! Lebo ako si o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme."
Sprisahanie Židov proti Pavlovi - ¹² Keď sa rozodnilo, zbehli sa Židia a zaprisahali sa, že nebudú ani jest' ani piť, kým Pavla nezabijú. ¹³ Tých, čo sa takto sprisahali, bolo vyše štyridsať. ¹⁴ Prišli k veľkňazom a starším a vraveli: "Prísahou sme sa zaviazali, že nič neokúsime, kým nezabijeme Pavla. ¹⁵ Vy teraz spolu s veľradou oznámte veliteľovi, aby ho priviedol k vám, akoby ste sa chceli dozvedieť o ňom niečo presnejšie; my sme pripravení zabiť ho skôr, ako ta dôjde."
¹⁶ Ale o úkladoch počul syn Pavlovej sestry. Preto sa vybral vošiel do pevnosti a oznámil to Pavlovi. ¹⁷ Pavol si zavolal jedného zo stotníkov a povedal mu: "Zaveď tohoto mladíka k veliteľovi, lebo mu má čosi oznámiť." ¹⁸ On ho vzal, zaviedol ho k veliteľovi a vravel: "Väzeň Pavol si ma zavolal a prosil, aby som zaviedol tohoto mladíka k tebe, lebo ti má čosi povedať." ¹⁹ Veliteľ ho vzal za ruku, utiahol sa s ním nabok a pýtal sa: "Čo mi to máš oznámiť?" ²⁰ On povedal: "Židia sa dohovorili, že ťa poprosia, aby si zajtra Pavla priviedol do veľrady, akoby sa malo o ňom zistiť niečo presnejšie. ²¹ Ale ty im never, lebo naň číha z nich viac ako štyridsať mužov, ktorí sa zaprisahali, že nebudú ani jesť ani piť, kým ho nezabijú. A teraz pripravení čakajú na tvoj súhlas."
Pavla odvádzajú do Cézarey - ²² Tu veliteľ mladíka prepustil a prikázal mu: "Nehovor nikomu, že si mi to oznámil." ²³ Potom zavolal dvoch stotníkov a povedal im: "Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto vojakov, ktorí pôjdu do Cézarey, aj sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov. ²⁴ Aj dobytčatá pripravte, aby na ne posadili Pavla a bezpečne ho dopravili k vladárovi Félixovi. ²⁵ Napísal aj list takéhoto znenia: ²⁶ "Klaudius Lyziáš pozdravuje vznešeného vladára Félixa. ²⁷ Tohoto muža chytili Židia, a keď sa chystali zabiť ho, prišiel som s vojskom a vyrval som im ho, lebo som sa dozvedel, že je Riman. ²⁸ Chcel som vedieť, z čoho ho obviňujú, preto som ho priviedol pred ich veľradu ²⁹ a zistil som že ho žalujú pre akési sporné otázky ich zákona. Ale obvinenia; za ktoré by si zasluhoval smrť alebo putá, niet. ³⁰ A keď som dostal hlásenie o úkladoch, ktoré strojili tomuto mužovi, hneď som ho poslal k tebe a nariadil som aj žalobcom, aby tebe povedali, čo majú proti nemu."
³¹ Vojaci teda podľa rozkazu Pavla vzali a za noci ho odviedli do Antipatridy. ³² Na druhý deň nechali s ním ísť jazdcov a vrátil sa do pevnosti ³³ Oni došli do Cézarey, odovzdali vladárovi list, a postavili pred neho aj Pavla. ³⁴ Prečítal si list a opýtal sa, z ktorej provincie pochádza. A keď sa dozvedel, že z Cilície, ³⁵ povedal: "Vypočujem ťa, keď prídu aj tvoji žalobcovia." A rozkázal ho strážiť v Herodesovej vládnej budove.

XXIV. Súdny proces pred vladárom Félixom - ¹ O päť dní prišiel veľkňaz Ananiáš s niekoľkými staršími a s istým rečníkom Tertullom a išli za vladárom so žalobou na Pavla. ² Predvolali ho a Tertullus začal žalobu: "To, že tvojou zásluhou žijeme v plnom pokoji a že vďaka tvojej starostlivosti sa veľa napravilo v prospech tohoto národa, ³ prijímame vždy a všade, vznešený Félix, so všetkou vďačnosťou. ⁴ Ale aby som ťa už dlho nezdržiaval, prosím, aby si nás krátko vypočul vo svojej láskavosti: ⁵ Zistili sme totiž, že tento človek je ako morová nákaza a vyvoláva nepokoje medzi všetkými Židmi po celom svete a je aj pôvodcom vzbury nazaretskej sekty. ⁶ Ba pokúsil sa aj chrám poškvrniť, ale sme ho chytili. (⁷ A chceli sme ho súdiť podľa nášho zákona, ale veliteľ Lyziáš došiel s veľkou posilou a vytrhol nám ho z rúk a nariadil, aby tí, čo chcú na Pavla žalovať, prišli k tebe.") ⁸ Keď ho budeš vyšetrovať aj sám si môžeš overiť toto všetko, čo na neho žalujeme." ⁹ Aj Židia sa pripojili a tvrdili, že je to tak.
Pavlova obrana pred Félixom - ¹⁰ Keď mu vladár pokynul, aby hovoril, Pavol povedal: "Viem, že si už veľa rokov sudcom tohto národa; a tak s pokojnou mysľou prednesiem svoju obhajobu. ¹¹ Môžeš sa presvedčiť, že to nie je viac ako dvanásť dní, čo som sa prišiel do Jeruzalema pokloniť Bohu. ¹² A nepristihli ma ani v chráme, ani v synagógach, ani v meste, že by som sa bol s niekým prel alebo búril zástup; ¹³ ani ti nemôžu dokázať to, ¹⁴ čo teraz na mňa žalujú. No priznávam sa ti, že slúžim Bohu svojich otcov podľa Cesty, ktorú volajú sektou a verím všetko, čo je napísané v Zákone a u Prorokov. ¹⁵ A mám nádej v Bohu, že bude vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých, čo aj oni sami očakávajú. ¹⁶ Preto sa aj ja stále usilujem; aby som mal svedomie bez úhony pred Bohom i pred ľuďmi. ¹⁷ Po viacerých rokoch som prišiel a odovzdal som svojmu národu almužny a priniesol obety. ¹⁸ A pri nich ma očisteného, ale bez zástupu a bez hluku našli v chráme ¹⁹ niektorí Židia z Ázie; oni by mali byt' tu pred tebou a žalovať, ak by mali niečo proti mne. ²⁰ Alebo nech aj títo povedia, akú neprávosť našli na mne, keď som stál pred vel'radou, ²¹ okrem toho jediného slova, ktoré som vykríkol, keď som stál medzi nimi: Pre zmŕtvychvstanie ma dnes súdite."
Odročenie pravoty - ²² Félix dobre vedel o tejto Ceste a odročil ich. Povedal: "Keď príde veliteľ Lyziáš, posúdim váš spor." ²³ A stotníkovi rozkázal strážiť ho ale mierne, a nebrániť nikomu z jeho priateľov posluhovať mu.
²⁴ O niekoľko dní prišiel Félix so svojou manželkou Druzillou, ktorá bola Židovka; zavolal si Pavla a počúval ho o viere v Krista Ježiša. ²⁵ Ale keď hovoril o spravodlivosti, zdržanlivosti a o budúcom súde, Félix sa naľakal a povedal: "Nateraz choď, v príhodnom čase si ťa zavolám." ²⁶ Pritom dúfal, že mu Pavol dá peniaze; preto ho aj častejšie volal a rozprával sa s ním. ²⁷ Po dvoch rokoch Félixa vymenil Porcius Festus. Ale Félix sa chcel zavďačiť Židom, preto nechal Pavla vo väzení.

XXV. Pavol pred Festom. Odvoláva sa na cisára - ¹ Keď Festus došiel do provincie, po troch dňoch odišiel z Cézarey do Jeruzalema. ² Tam išli za ním veľkňazi a poprední Židia so žalobou na Pavla a prosili ho; ³ žiadali o priazeň proti nemu, aby rozkázal priviesť ho do Jeruzalema, a oni strojili úklady, že ho cestou zabijú. ⁴ Festus im odpovedal, že Pavol je vo väzení v Cézarei a že aj on čoskoro odcestuje. ⁵ "Tí teda," hovoril, "čo majú medzi vami moc, nech idú so mnou, a ak ten muž niečo spáchal, nech ho žalujú." ⁶ Nezdržal sa medzi nimi viac ako osem alebo desať dní a vrátil sa do Cézarey. Na druhý deň si sadol na súdnu stolicu a rozkázal priviesť Pavla. ⁷ Keď ho priviedli, obstúpili ho Židia, čo prišli z Jeruzalema; a vzniesli mnoho a ťažkých obvinení, ale nemohli ich dokázať. ⁸ Lebo Pavol sa bránil: "Ničím som sa neprehrešil ani proti židovskému zákonu; ani proti chrámu, ani proti cisárovi." ⁹ No Festus sa chcel zavďačiť Židom, preto povedal Pavlovi: "Chceš ísť do Jeruzalema a tam sa dať súdiť predo mnou z týchto vecí?" ¹⁰ Ale Pavol povedal: "Pred cisárovou súdnou stolicou stojím, tu ma treba súdiť. Židom som ničím neublížil; ako aj ty dobre vieš. ¹¹ Ak som sa previnil a urobil niečo také, za čo si zasluhujem smrť, nezdráham sa umrieť; ale ak nie je nič na tom čo títo na mňa žalujú, nik ma im nemôže vydať: Odvolávam sa na cisára!" ¹² Vtedy sa Festus porozprával s radou a odpovedal: "Na cisára si sa odvolal pôjdeš k cisárovi."
Pavol pred Agrippom II. - ¹³ O niekoľko dní prišli do Cézarey kráľ Agrippa a Berenika a pozdravili Festa. ¹⁴ Keď tam boli už viac dní, Festus sa zmienil kráľovi o Pavlovi: "Félix tu nechal vo väzení istého muža. ¹⁵ Keď som bol v Jeruzaleme, prišli kvôli nemu za mnou veľkňazi a židovskí starší a žiadali ho odsúdiť. ¹⁶ Odpovedal som im, že Rimania nevydávajú nikoho skôr, kým obžalovaný nedostane možnosť brániť sa proti obvineniu v prítomnosti žalobcov. ¹⁷ Keď teda prišli sem, bez prieťahov som v nasledujúci deň sadol na súdnu stolicu a rozkázal som priviesť toho muža. ¹⁸ Žalobcovia ho obstúpili, ale nevzniesli nijaké obvinenie zo zločinov, z ktorých som ho podozrieval. ¹⁹ Mali s ním nejaké spory o ich náboženstve a o akomsi mŕtvom Ježišovi, o ktorom Pavol tvrdí, že žije. ²⁰ Ja v rozpakoch, ako riešiť takýto spor, vravel som, či by nechcel ísť do Jeruzalema a tam sa dať súdiť z tých vecí. ²¹ Ale Pavol sa odvolal, aby ho strážili až do rozhodnutia Jeho Veličenstva. Tak som ho rozkázal strážiť, kým ho nepošlem k cisárovi." ²² Agrippa povedal Festovi: "Chcel by som aj sám počuť toho človeka." Vravel: "Zajtra ho budeš počuť."
²³ Na druhý deň teda prišli Agrippa a Berenika s veľkou okázalosťou. S veliteľmi a poprednými mužmi mesta vošli do audienčnej siene a na Festov rozkaz priviedli Pavla. ²⁴ Festus povedal: "Kráľ Agrippa a všetci muži, čo ste tu s nami, vidíte toho, pre ktorého na mňa celé množstvo Židov v Jeruzaleme i tu s krikom naliehalo že nesmie ďalej žiť. ²⁵ Ja som zistil; že neurobil nič také, za čo by si zasluhoval smrť. Ale on sa odvolal na Jeho Veličenstvo. Tak som sa rozhodol poslať ho ta. ²⁶ No nemám nič isté; čo by som o ňom napísal pánovi. Preto som ho predviedol pred vás a hlavne pred teba, kráľ Agrippa, aby som po vypočutí mal čo napísať. ²⁷ Lebo sa mi zdá nerozumné poslať väzňa a neuviesť jeho vinu."

XXVI. Pavlova obrana pred Agrippom II. - ¹ Agrippa povedal Pavlovi: "Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu." Vtedy Pavol vystrel ruku a začal svoju obrannú reč: ² "Kráľ Agrippa, pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes pred tebou brániť proti všetkému, čo Židia na mňa žalujú, ³ tým viac, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Preto ťa prosím, trpezlivo ma vypočuj. ⁴ Všetci Židia poznajú môj život od mladosti, aký bol od začiatku v mojom národe i v Jeruzaleme. ⁵ Poznajú ma od začiatku - len keby chceli vydať svedectvo, - že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. ⁶ A teraz stojím pred súdom pre nádeje z prisľúbenia, ktoré dostali od Boha naši otcovia. ⁷ Dvanásť našich kmeňov dúfa, že ho dosiahne, a preto mu vytrvalo slúži dňom i nocou. Pre túto nádej ma Židia, kráľ môj, žalujú. ⁸ Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych?!"
Pavol hovorí o svojom obrátení - ⁹ Ja som si tiež myslel, že musím všemožne bojovať proti menu Ježiša Nazaretského. ¹⁰ A to som v Jeruzaleme aj robil. A keď som dostal od veľkňazov moc, veľa svätých som dal pozatvárať do väzenia; a keď ich zabíjali; ja som súhlasil. ¹¹ Po všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval aj po cudzích mestách. ¹² Keď som takto išiel do Damasku s mocou a dovolením veľkňazov, ¹³ cestou som na pravé poludnie videl, kráľ môj, svetlo z neba. Jasnejšie než žiara slnka, ktoré zalialo mňa aj tých, čo šli so mnou ¹⁴ Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: "Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať." ¹⁵ Ja som sa spýtal: "Kto si, Pane?" A Pán povedal: "Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. ¹⁶ Ale vstaň a stoj na nohách, lebo som sa ti na to zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ešte zjavím. ¹⁷ Budem ťa chrániť pred ľudom aj pred pohanmi; ku ktorým ťa posielam ¹⁸ otvoriť im oči; aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu; a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa."
¹⁹ Preto som, kráľ Agrippa, nemohol odporovať nebeskému videniu; ²⁰ ale hlásal som najprv tým, čo sú v Damasku, a potom v Jeruzaleme, a po celej judejskej krajine aj pohanom, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu a konali skutky hodné pokánia. ²¹ Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a chceli ma zabiť. ²² Ale Boh mi pomohol, a tak som tu do dnešného dňa a svedčím malému i veľkému. A nehovorím nič zvláštne, len to, čo predpovedali do budúcnosti Proroci a Mojžiš: ²³ že Mesiáš bude trpieť a že ako prvý vstane z mŕtvych a zvestuje svetlo ľudu i pohanom."
Reakcia poslucháčov - ²⁴ Keď sa takto bránil, Festus zvolal veľkým hlasom: "Šalieš Pavol! Veľká učenosť ťa privádza do šialenstva." ²⁵ Ale Pavol povedal: "Nešaliem, vznešený Festus, hovorím pravdivé a triezve slová. ²⁶ Kráľ sa vyzná v týchto veciach preto mu hovorím tak odvážne, lebo si myslím, že nič z tohoto nie je mu neznáme, veď sa to nedialo v zákutí. ²⁷ Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš." ²⁸ Agrippa povedal Pavlovi: "Bezmála by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom." ²⁹ A Pavol: "Dal by Boh, aby si sa nielen ty, ale aby sa všetci títo, čo ma dnes počúvajú, stali v malom i veľkom takými, akým som ja, okrem týchto pút!"
³⁰ Tu vstal kráľ aj vladár, Berenika a ostatní čo s nimi sedeli, ³¹ a keď odchádzali, hovorili medzi sebou: "Tento človek nerobí nič také; za čo by si zasluhoval smrť alebo putá." ³² A Agrippa povedal Festovi: "Tento človek mohol byt' prepustený, keby sa nebol odvolal na cisára."

7. Cesta do Ríma 27,1 - 28,31

XXVII. Z Cézarey po Krétu - ¹ Keď sa rozhodlo, že sa odplavíme do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých iných väzňov stotníkovi menom Júliusovi z cisárskej kohorty. ² Nastúpili sme na adramytijskú loď, ktorá sa mala plaviť okolo pobrežia Ázie a pohli sme sa. Bol s nami Macedónčan Axistarchus zo Solúna. ³ Na druhý deň sme prišli do Sidonu. Július zaobchádzal s Pavlom ľudsky a dovolil mu zájsť k priateľom a postarať sa o seba. ⁴ Keď sme sa odtiaľ pohli, plávali sme popod Cyprus, lebo vietor dul proti nám. ⁵ Preplavili sme sa Cílícijským a Pamfýlskym morom a prišli sme do Myry v Lýcii. ⁶ Tam stotník našiel alexandrijskú loď, čo sa plavila do Itálie, a preložil nás na ňu. ⁷ Ale veľa dní sme sa len pomaly plavili a ledva sme sa dostali naproti Knidu, lebo nám prekážal vietor. Preplavili sme sa popod Krétu popri Salmone, ⁸ ťažko sme ju oboplávali a došli sme na isté miesto, ktoré sa volá Dobrý prístav, neďaleko mesta Lazea. ⁹ Po dlhom čase už plavba nebola bezpečná, lebo už aj pôst prešiel, preto ich Pavol varoval: ¹⁰ "Muži, vidím, že plavba začína byť nebezpečná a ohrozuje nielen náklad a loď, ale aj naše životy." ¹¹ Ale stotník viac veril kormidelníkovi a majiteľovi lode ako tomu, čo hovoril Pavol. ¹² A pretože prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina rozhodla vyplávať odtiaľ a dostať sa podľa možnosti do krétskeho prístavu Feniky, ktorý je obrátený na juhozápad až severozápad, a tam zimovať.
Búrka na mori - ¹³ Začal viať južný vietor a mysleli si, že sa im podarí, čo si zaumienili. Zdvihli kotvy a plavili sa tesne popri Kréte. ¹⁴ Ale zanedlho sa na ňu spustil búrlivý vietor, ktorý volajú euroakvilo, ¹⁵ zmocnil sa lode a nebolo ju možné proti vetru udržať, takže sme loď nechali vetru a unášal nás. ¹⁶ Keď sme obiehali ostrovček, ktorý sa volá Kauda, ledva sme zachránili čln. ¹⁷ Keď ho vytiahli, použili pomocné zariadenie a podpásali loď. Potom v obave, aby nenarazili na Syrtu, spustili kotvu a nechali sa unášať. ¹⁸ Ale búrka nami prudko zmietala, preto na druhý deň vyhadzovali náklad ¹⁹ a na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali lodné náradie. ²⁰ No keď sa už viac dní neukázalo ani slnko ani hviezdy a búrka stále zúrila, strácali sme všetku nádej na záchranu.
²¹ Keď však už dlho nič nejedli, Pavol si stal doprostred nich a povedal: "Muži, mali ste ma poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili toto nebezpečenstvo a škodu. ²² A teraz vám radím, aby ste mali pokojnú myseľ, lebo nik z vás nepríde o život, iba o loď. ²³ Tejto noci zastal pri mne anjel toho Boha, ktorému patrím a slúžim, ²⁴ a povedal: "Neboj sa, Pavol! Musíš stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa s tebou plavia." ²⁵ Preto, muži, majte pokojnú myseľ. Verím Bohu, že bude tak, ako mi povedal. ²⁶ Máme však naraziť na nejaký ostrov."
Stroskotanie lode - ²⁷ Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás po Adriatickom mori, okolo polnoci sa námorníkom zazdalo, že vidia nejakú krajinu. ²⁸ Spustili olovnicu a namerali dvadsať siah hĺbky. O kúsok ďalej znova spustili a namerali pätnásť siah. ²⁹ v obave, aby sme nenarazili na skaliská, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy a žiadali si, aby už bol deň. ³⁰ Keď sa námorníci pokúšali ujsť z lode a spúšťali na more čln pod zámienkou, akoby chceli aj z prednej časti lode spustiť kotvy, ³¹ Pavol povedal stotníkovi a vojakom: "Ak títo nezostanú na lodi, vy sa nemôžete zachrániť." ³² Vtedy vojaci preťali povrazy člna a nechali ho spadnúť.
³³ A kým nezačalo svitať, Pavol vyzýval všetkých, aby si zajedli. Vravel: "Dnes už štrnásty deň čakáte hladní a nič nejete. ³⁴ Preto vás prosím, zajedzte si; je to na vašu záchranu. Nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí." ³⁵ Keď to povedal, vzal chlieb a pred očami všetkých vzdal Bohu vďaky, rozlomil ho a začal jest'. ³⁶ Všetci sa upokojili a prijali pokrm. ³⁷ Všetkých nás bolo na lodi dvestosedemdesiatšesť. ³⁸ Keď sa najedli, vyhadzovali do mora pšenicu, aby odľahčili loď.
³⁹ Keď sa rozodnilo, nevedeli, aká je to krajina, videli iba zátoku s miernym pobrežím a chceli naň zahnať loď, ak to bude možné. ⁴⁰ Odsekli kotvy a nechali ich v mori; uvoľnili aj povrazy na kormidlách, napli pred ňu plachtu a v priaznivom vánku mierili na pobrežie. ⁴¹ Dostali sa však na plytčinu a narazili. Predok lode sa zaboril a zostal nehybný, no zadná časť sa pod náporom vĺn rozpadala. ⁴² Vojaci chceli väzňov pozabíjať, aby niektorý neušiel, ak sa mu podarí vyplávať. ⁴³ Ale stotník chcel zachrániť Pavla, preto prekazil ich úmysel. Dal rozkaz, aby tí, čo vedia plávať, prví zoskočili a vyšli na breh, ⁴⁴ ostatní na doskách alebo na zvyškoch lode. A tak sa všetci dostali na pevninu.

XXVIII. Pavol na Malte - ¹ Keď sme sa zachránili, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta. ² Domorodci boli k nám neobyčajne ľudskí. Rozložili vatru a všetkých nás prijali, lebo sa blížil dážď a bolo zima. ³ Keď Pavol nazbieral hŕbu raždia a prikladal na oheň, hodila sa mu na ruku vretenica, ktorá unikala pred horúčavou. ⁴ Keď domorodci videli zviera, ako mu visí na ruke, hovorili si: "Tento človek je určite vrah; hoci sa zachránil z mora, pomsta mu nedovolila žit'." ⁵ Ale on striasol zviera do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. ⁶ Oni čakali, že opuchne, alebo naraz padne a umrie. Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mienku a hovorili, že je boh.
⁷ V tých miestach mal pozemky náčelník ostrova, menom Publius. Ten nás prijal a tri dni sa láskavo o nás staral ako o hostí. ⁸ Publiov otec práve ležal v horúčke a trápila ho úplavica. Pavol k nemu vošiel, pomodlil sa, vložil naň ruky a uzdravil ho. ⁹ A potom prichádzali aj ostatní chorí z ostrova a uzdravovali sa. ¹⁰ Tí si nás veľmi uctili, a keď sme odchádzali, dali nám, čo sme potrebovali.
Smerom k Rímu - ¹¹ Po troch mesiacoch sme vyplávali na alexaridrijskej lodi, čo zimovala na ostrove a mala v znaku Blížence. ¹² Prišli sme do Syrakúz a zostali sme tam tri dni. ¹³ Potom sme stade odrazili a dostali sme sa do Régia. Na druhý deň začal viať južný vietor a za dva dni sme došli do Puteol. ¹⁴ Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme u nich zostali sedem dní. A tak sme prišli do Ríma. ¹⁵ Dopočuli sa o nás tamojší bratia a prišli nám naproti až po Appiovo Fórum a k Trom Tabernám. Keď ich Pavol zazrel, vzdával Bohu vďaky a nadobudol úfnosť.
Pavol v Ríme - ¹⁶ Keď sme prišli do Ríma, dovolili Pavlovi bývať oddelene len s vojakom, čo ho strážil. ¹⁷ O tri dni zvolal popredných Židov. Keď sa zišli, povedal im: "Bratia, ja som nič neurobil ani proti ľudu, ani proti otcovským zvykom, a predsa ma v Jeruzaleme uväznili a vydali do rúk Rimanov. ¹⁸ Oni ma vypočuli a chceli ma prepustiť, lebo som neurobil nič, za čo by som si zasluhoval smrť. ¹⁹ Ale Židia boli proti tomu a bol som donútený odvolať sa na cisára; ale nie že by som chcel niečo žalovať na svoj národ. ²⁰ Pre toto som sa chcel stretnúť a hovoriť s vami. Lebo pre nádej Izraela som sputnaný touto reťazou." ²¹ Oni mu odpovedali: "My sme nedostali ani list o tebe z Judey, ani neprišiel nik z bratov a neohlásil, ani nehovoril o tebe nič zlé. ²² Ale radi by sme od teba počuť, ako zmýšľaš, lebo je nám známe o tejto sekte, že jej všade odporujú."
²³ Určili mu deň a mnoho ich prišlo k nemu na byt. On im od rána až do večera vysvetľoval, svedčil o Božom kráľovstve a presviedčal ich o Ježišovi z Mojžišovho zákona a z Prorokov. ²⁴ Niektorí verili tomu, čo hovoril, iní zasa neverili. ²⁵ Keď sa nevedeli medzi sebou dohodnúť, rozišli sa a Pavol povedal iba toto slovo: "Dobre povedal Duch Svätý skrze proroka Izaiáša vašim otcom:
²⁶ "Choď k tomu ľudu a povedz: Budete počúvať, a nepochopíte,
budete hľadieť a neuvidíte.
²⁷ Lebo otupelo srdce tohoto ľudu:
ušami ťažko počujú
a oči si zažmúrili,
aby azda očami nevideli a ušami nepočuli,
aby srdcom nechápali a neobrátili sa -
aby som ich neuzdravil."
²⁸ Nech je vám teda známe, že sa táto Božia spása posiela pohanom. Oni budú počúvať." (²⁹ Ako to povedal, Židia od neho odišli, ale medzi sebou sa veľmi dohadovali.)
Záver - ³⁰ Pavol potom zostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, čo k nemu prichádzali. ³¹ Ohlasoval Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi so všetkou odvahou a bez prekážky.

Späť na index Biblie

Zdroj: http://kbd.sk/dokumenty/biblia/

Top

Odporucit stranku znamemu!