 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
Blahoslavený Ján Pavol II. vo svojom učení o teológii ľudského tela zdôraznil veľmi dôležitú skutočnosť, že človek nenájde úplný zmysel života, ak neprijme Kristom zjavenú pravdu o ľudskej sexualite a nebude schopný žiť v súlade s ňou (porov. katechéza 29. 10. 1980). Boh stvoril človeka na svoju podobu, stvoril ho ako muža a ženu a povolal ich k manželstvu, aby boli jeden pre druhého úplným a nezištným darom a aby sa stali jedným telom: „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom“ (Genezis 2, 24). Blahoslavený Ján Pavol II. zdôrazňuje, že človek nie je Božím obrazom a podobou len vďaka daru rozumu a slobodnej vôle, ale aj skrze spoločenstvo osôb, ktoré od samého počiatku vytvárajú muž a žena. Muž a žena „sú zasiahnutí tajomstvom stvorenia a hĺbka tohto tajomstva, skrytého v ľudskom srdci, je nevinnosťou, spravodlivosťou, láskou a milosťou“. Človek je Bohom obdarovaný v najvyššom stupni. Vďaka tomu človek v sebe nesie „jedinečnú podobnosť s Bohom. Táto podobnosť presahuje a zároveň sa týka aj toho, čo je ,viditeľné‘ na svete – ľudskej telesnosti, mužskosti alebo ženskosti, ľudskej nahoty,“ píše bl. Ján Pavol II. „Takto sa konštituuje táto najprvotnejšia sviatosť, chápaná ako znamenie, ktoré účinne prenáša neviditeľné tajomstvo, skryté v Bohu, do viditeľného sveta. Je to tajomstvo pravdy a lásky, tajomstvo Božieho života, na ktorom človek skutočne dostal podiel. Prvotná nevinnosť bola v dejinách človeka počiatkom tejto účasti a prameňom prvotného šťastia. Sviatosť, ktorá je viditeľným znamením, sa uskutočňuje skrze ,telo‘ človeka, skrze jeho ,viditeľnú‘ mužskosť a ženskosť. Len telo dokáže urobiť viditeľným to, čo je neviditeľné, duchovné a Božie. Bolo stvorené na to, aby prenieslo do viditeľnej skutočnosti večné tajomstvo, skryté v Bohu, a bolo jeho znamením“ (katechéza z 20. 2. 1980). Viditeľné znamenie neviditeľného tajomstvaĽudské telo so svojou pohlavnosťou a sexualitou je „najprvotnejšou sviatosťou“, čiže viditeľným znamením neviditeľného tajomstva lásky, skrytého v Bohu, tajomstva ľudského ducha, ktorý má účasť na pravde, láske a živote samého Boha. Boh vpísal do ľudského tela povolanie stať sa úplným a nezištným darom, čiže povolanie k takej láske, ktorou nás on sám miluje a ktorá existuje vo vzájomných vzťahoch medzi tromi božskými osobami. Takže človek má prostredníctvom svojej pohlavnosti a sexuality vyjadrovať tajomstvo nezištnej Božej lásky. Z toho vyplýva, že sexuálne spolužitie má byť sviatostným znamením lásky muža a ženy, pričom táto láska má svoje žriedlo v Bohu. Sexuálne spolužitie má byť prejavom úplného, nezištného, vzájomného duchovného a telesného darovania sa manželov jeden druhému. Takto sa stávajú jedným telom. Preto Boh v celom zjavení, a predovšetkým v 6. a 9. prikázaní Desatora hovorí, že sexuálne spolužitie sa môže uskutočniť jedine a výlučne vo sviatostnom manželskom zväzku. Mimo neho je veľmi vážnym prekročením Božieho zákona lásky, ktorý určuje, čo je pre nás dobré a čo zlé, čo buduje a vyjadruje vzájomnú blízkosť, a čo je jej popretím a zničením. Cudzoložstvo je jedným z najťažších hriechov, ktoré ničia Boží plán a jeho nariadenia, ničí puto lásky, ktoré spája človeka s Bohom a s ostatnými ľuďmi. Podstatou zla cudzoložstva a ostatných hriechov nečistoty, páchaných vedome a dobrovoľne, je odmietnutie Božej logiky lásky (nezištného darovania seba samého) a sústredenie sa na seba, na zážitok rozkoše. Je to brutálny egoizmus. K hriechom nečistoty patrí: predmanželské sexuálne spolužitie, homosexuálne vzťahy, petting, masturbácia, používanie antikoncepcie, pornografia a iné formy dosahovania sexuálnej rozkoše, ktorá má cieľ v sebe samej. Hriechy nečistoty ničia lásku a prehlbujú egoizmus. Človek sa stáva závislým na sexuálnych zážitkoch a otrokom nečistých duchov. Pred prvotným hriechom mali muž a žena čisté srdcia a boli obdarení vnútornou nevinnosťou a úplnou slobodou od egoizmu, čo im bránilo správať sa k druhému človeku ako k veci. Preto, hoci boli nahí, nehanbili sa (porov. katechéza z 20. 2. 1980). Po prvotnom hriechu muž aj žena stratili milosť prvotnej nevinnosti a čistotu srdca. Človek zotročený hriechom sa správa k svojmu telu a k telám iných ľudí ako k veciam. Tým, že nás Ježiš Kristus vykúpil, dal každému možnosť prežiť duchovné obrodenie, uzdravenie zmyslov a citov, získať čistotu srdca a znovu uskutočňovať Stvoriteľov plán. Hnutie čistých sŕdcJežiš ťa pozýva, aby si mu dal(a) svoje srdce, aby ho mohol uzdraviť vo svojej „klinike čistých sŕdc“. Len Ježiš môže dať tvojmu srdcu čistotu, slobodu, schopnosť milovať, čiže úplne a nezištne sa darovať druhému človeku. Nezrelosť v láske a nepochopenie jej podstaty, ktorá je neoddeliteľne spojená s Bohom, je najväčším problémom každého človeka. Len Ježiš môže zvíťaziť nad touto nezrelosťou a naučiť nás milovať, ak po tom budeme túžiť celým srdcom, budeme ho o to prosiť, vytrvalo s ním spolupracovať a dovolíme mu, aby nás uzdravoval. Keď sa v tvojom srdci zrodí skúsenosť lásky, nezabúdaj, že jej skutočný prameň je v Bohu. Aby si dokázal(a) milovať, musíš byť zjednotený(á) s Kristom, čiže musíš mať čisté srdce, ktoré sa vo sviatosti pokánia očistilo od hriechov a žije v posväcujúcej milosti. Ak zotrvávaš v smrteľnom hriechu, nachádzaš sa v stave duchovnej smrti a otroctve síl zla a miesto lásky v tvojom srdci rýchlo zaujmú silné emócie a telesná žiadostivosť. Keď sú chlapec a dievča do seba navzájom zamilovaní, nesmú zabúdať na to, že je to nadšenie z krásy, ktorá pochádza od Boha, čiže nadšenie z Božej podoby a obrazu, ktorý v sebe nachádzajú. Je prirodzené, že to vedie k rozvoju silných emócií a prebudeniu sexuálnej sféry. Láska je však niečo zásadne iné než city a zmyslové zážitky. City sa nás snažia presvedčiť, že len toto dievča alebo len tento chlapec mi dá dokonalé šťastie. Snažia sa, aby toto presvedčenie bolo trvalé a absolútne. Samozrejme, že je to klamstvo, pretože len sám Boh môže naplniť nekonečnú túžbu ľudského srdca. Nikdy to nebude môcť urobiť hriešny, smrteľný človek. Preto treba prosiť Ježiša, aby naše city dozrievali, aby sme ich dokázali podriadiť rozumu a vôli, aby sme ich dokázali ovládať, a neriadili sa podľa nich pri svojich životných rozhodnutiach. Takisto je prirodzené, že sexuálne vyburcované zmysly smerujú k telesnému spojeniu – sexuálnemu spolužitiu. Keď však vieme, že môžu viesť k vážnemu prekročeniu Božieho zákona, musíme sa ich učiť ovládať a podriaďovať ich zákonu lásky, ktorú môže hriech ľahko zničiť. Úplné sebadarovanie pri sexuálnom spolužití je možné len vo sviatostnom manželstve. Vtedy je znamením, ktoré korunuje úplnú vzájomnú odovzdanosť manželov. Seba môžeme darovať len vtedy, ak vlastníme sami seba, ak sme pánmi seba samých, ak dokážeme ovládať svoj sexuálny pud. Ježiš vedel, aký nebezpečný môže byť nekontrolovaný sexuálny pud, a preto nás chce naučiť, aby sme s pomocou Ducha Svätého svoje telesné vzruchy umŕtvovali. Upozorňuje nás: „Lebo ak budete žiť podľa tela, zomriete. Ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť“ (Rímskym 8, 13). Autentická manželská láska a láska k Bohu a k blížnym je možná len vtedy, ak máme čisté srdce. Preto najdôležitejšou životnou úlohou každého človeka je dozrievať v láske. Ako? Tak, že sa úplne odovzdáme Ježišovi, ktorý nás bude dvíhať z hriechu, uzdravovať všetky naše duchovné zranenia, oslobodzovať nás zo všetkých otroctiev spôsobených hriechmi nečistoty, pornografie, drogových a alkoholových závislostí a pod. a ustavične očisťovať naše srdce. Preto Ježiš všetkých pozýva do Hnutia čistých sŕdc, čiže k najväčšiemu a najdôležitejšiemu životnému dobrodružstvu, k výstupu na najvyšší duchovný štít, ktorým je láska. Kto môže vstúpiť do Hnutia čistých sŕdc? Každý, kto chce dať svoje srdce Ježišovi, aby ho uzdravil a naučil milovať čistou láskou. Aké sú požiadavky? Úprimná ochota plniť všetky záväzky obsiahnuté v Modlitbe zasvätenia HČS, zvlášť záväzok denne sa modliť a čítať Sväté písmo, hneď vstať vo sviatosti zmierenia z každého ťažkého hriechu, aby sme mohli žiť v stave posväcujúcej milosti. Je potrebné systematicky pracovať na sebe a vypracovať si program dňa s časom určeným na modlitbu, prácu a odpočinok a dôsledne ho dodržiavať. Kedy a ako sa dá vstúpiť do HČS? Vždy! Najskôr choď na spoveď a keď prijmeš Ježiša v Eucharistii, daj mu svoje srdce a pomodli sa nasledujúcu Modlitbu zasvätenia:
Prosíme ťa, informuj nás o svojom veľkom rozhodnutí vstúpiť do HČS, aby sme ťa mohli zapísať do Knihy čistých sŕdc a poslať ti osobitné požehnanie. Každý deň sa modli Modlitbu zasvätenia. Časopis Milujte sa! je formačným časopisom hnutia HČS na celom svete (vydávame ho už v 12 jazykových verziách). Ak sa nebudeš pravidelne sýtiť obsahom, ktorý povzbudzuje k čistote, nebude pre teba ľahké vytrvať pri Ježišovi. Preto ti určite pomôže, ak budeš tento časopis pravidelne čítať a šíriť jeho obsah tam, kde žiješ. Buďte zodpovední za evanjelizáciu svojho okolia aj prostredníctvom Milujte sa! Ak budete potrebovať viac exemplárov Milujte sa! v rôznych jazykoch, obráťte sa na našu redakciu. Panna Mária, ktorá je šéfredaktorkou nášho časopisu, vás prosí, aby ste posielali svoje svedectvá do našej redakcie. Odovzdávajte iným poklad viery a skúsenosť Božieho pôsobenia vo vašom živote. Veľmi dôležitou a neopakovateľnou udalosťou boli Svetové dni mládeže, ktoré sa konali v Madride od 15. – 22. augusta. Počas stretnutí s pápežom (19. – 21. 8.) sprevádzalo mladých motto: „Zakorenení a postavení na Kristovi, upevnení vo viere“ (porov. Kolosenským 2, 7). Svet potrebuje svedectvo vašej radostnej, mladej viery, založenej na úplnej dôvere a odovzdanosti Kristovi! Každý deň sa v redakcii modlíme za všetkých členov HČS a prosíme vás, aby ste sa aj vy modlili za nás. S modlitbou a Kristovým požehnaním P. Mieczysław Piotrowski TChr s redakčným spoločenstvom The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
