„Rodina, buď tým, čím si!“

Autor: Małgorzata Radomska,
Milujte sa! 26/2012 → V kruhu rodiny

Kristus vo sviatosti manželstva robí ženu a muža svojimi vyvolenými spolupracovníkmi. Vkladá do nich veľkú dôveru a povoláva ich k úžasným úlohám.

Nerozlučiteľné spoločenstvo

Ježiš Kristus chce predovšetkým to, aby manželia boli skrze svoju vzájomnú vernosť obrazom absolútnej vernosti Boha voči človekovi a Krista voči jeho Cirkvi (porov. Familiaris consortio 20). Preto im dáva vo sviatosti manželstva svoju milosť, ktorá je zárukou nerozlučiteľnosti manželského spoločenstva aj v najväčších životných búrkach.

Blahoslavený Ján Pavol II. pripomínal: „Jednou z najvznešenejších a najnaliehavejších povinností kresťanských manželov v súčasnosti je vydávať svedectvo o neoceniteľnej hodnote manželskej nerozlučiteľnosti a vernosti... Treba uznať aj silu svedectva tých manželov, ktorých síce partner opustil, ale vďaka kresťanskej viere a nádeji neuzavreli nové spoločenstvo. Aj títo manželia vydávajú úprimné svedectvo vernosti, ktoré dnešný svet veľmi potrebuje. Preto ich majú duchovní pastieri a veriaci povzbudzovať a pomáhať im“ (FC 20).

Služba životu

Osobitným povolaním každej rodiny je služba životu. Jej nezastupiteľnou a najbezprostrednejšou formou je plodenie a výchova detí. „Dokonca aj vtedy,“ napísal Ján Pavol II., „keď splodenie potomstva nie je možné, manželský život nestráca svoju hodnotu. Fyzická neplodnosť môže poskytnúť manželom možnosť vykonávať inú, dôležitú službu v záujme človeka, akou je napríklad adopcia, rôzne formy vychovávateľskej práce, pomáhanie rodinám alebo chudobným či postihnutým.“

Výchova

Každé dieťa, ktoré prichádza na svet, je darom od Boha, ktorý ho s dôverou zveruje rodičom. „Kresťanskí rodičia musia pochopiť, že ich úlohou nie je len šíriť a zachovať ľudské pokolenie na zemi..., ale aj zrodiť deti pre Kristovu Cirkev a porodiť ,spoluobčanov svätých, ktorí patria do Božej rodiny‘,“ napísal pápež Pius XI.

Boh dáva rodičom veľmi veľkú zodpovednosť: dúfa, že budú pre dieťa svedkami nekonečnej Božej lásky a že ho uvedú do hlbokého vzťahu s ním, pretože „vychovávať dieťa znamená umožniť mu stretnúť sa s Kristom“ (Chiara Lubichová).

„Rodina má formovať deti pre život tak, aby každé z nich vedelo dokonale plniť svoju úlohu podľa povolania, aké sa mu od Boha dostalo“ (FC 53).

Čo pre to treba urobiť? Blahoslavený Ján Pavol II. radí: „Rodičia musia pevne a s dôverou vychovávať deti k základným hodnotám ľudského života. Deti majú vyrásť v správnej slobode voči hmotným hodnotám, aby vedeli prijať aj jednoduchý a striezlivý spôsob života v tom presvedčení, že ,človek je viac hoden pre to, čím je, než pre to, čo má‘... Deti majú získavať zmysel pre pravú lásku, ktorá je úprimnou starostlivosťou a nezištnou službou iným, najmä chudobným a núdznym. Rodina je prvá a základná škola sociálnych čností. Ako spoločenstvo lásky objavuje v darovaní seba zákon, ktorý ju vedie a napomáha jej rast“ (FC 37). „Rodina je tak prvou školou kresťanského života a ,školou plnšej ľudskosti‘“ (KKC 1657).

Výsada vychovávať dieťa a uviesť ho do spoločenstva Cirkvi je zverená práve rodičom, ktorí sú v tomto procese nenahraditeľní. Môžu im pomáhať hnutia, cirkevné spoločenstvá, ako aj iné spoločenské inštitúcie, ale práve rodičia – ako pripomína Druhý vatikánsky koncil – majú „byť slovom a príkladom prvými hlásateľmi viery pre svoje deti“ (Lumen gentium 11).

Vklad pre rozvoj spoločnosti

Nič nenahradí vklad rodiny do rozvoja spoločnosti. Rodina je najmenšou a najcennejšou bunkou, ktorá je „povolaná na to, aby pred všetkými vydávala svedectvo nezištnej starostlivosti o sociál--ne otázky najmä tým, že bude dávať ,prednostné právo‘ chudobným a spoločnosťou odvrhnutým“ (FC47). „Predovšetkým kresťanská rodina je povolaná na to, aby prijala Apoštolovo upozornenie: ,Buďte vždy pohostinní!‘ a aby podľa Kristovho príkladu a účastná na jeho láske pomáhala núdznym bratom. ,A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu‘“ (FC 44).

Miesto v Cirkvi

Možno, že odpoveď na výzvy, aké Cirkev dáva súčasnej rodine, sa zdá spočiatku náročná, avšak svedectvo rodiny Badanovej, ako aj mnohých iných nás presviedča, že je to možné. Je možné žiť každodenný život v jednoduchosti a napĺňať ho konkrétnou láskou. Prameňom tejto lásky bolo pre Badanovcov ustavičné spojenie s Kristom, Prameňom každej lásky, lásky, ktorá sa dáva celá a neuhne ani pred krížom.

Všetky rodiny sú pozvané, aby vytrvali v takomto spojení s Pánom! Blahoslavený Ján Pavol II. napísal: „Pán Ježiš ustavične oživuje i povoláva kresťanskú rodinu a zaväzuje k dialógu s Bohom prostredníctvom sviatostného života, obetovaním svojej vlastnej existencie a modlitbou“ (FC 55). „Okrem ranných a večerných modlitieb sa výslovne odporúča v zhode s pokynmi synodálnych Otcov čítanie Božieho slova a rozjímanie o ňom, príprava na sviatosti, pobožnosť k Srdcu Ježišovmu a zasvätenie sa mu, rôzne formy úcty blahoslavenej Panny Márie, modlitba pri stolovaní a prejavy ľudovej nábožnosti“ (FC 61).

„Chceme vrúcne odporučiť, aby sa rodiny modlili mariánsku modlitbu posvätného ruženca... Niet pochýb, že... túto modlitbu treba započítať medzi najkrajšie a najúčinnejšie spoločné modlitby, ku ktorým povzbudzujeme kresťanskú rodinu...

Matky, učíte svoje deti kresťansky sa modliť? Pripravujete ich spolu s kňazmi na prijatie sviatosti detského veku: spoveď, sväté prijímanie a birmovanie? Priúčate ich, aby v chorobe rozjímali o trpiacom Kristovi? Prosíte o pomoc Pannu Máriu a svätých? Modlíte sa v rodine ruženec?

A vy otcovia, viete sa modliť spolu so svojimi deťmi, s celým rodinným spoločenstvom? ... Váš príklad správneho myslenia a konania, podporený spoločnou modlitbou, je lekciou života. Je to úkon kultu, ktorý je osobitne záslužný. Takto vnášate do domu pokoj... Nezabúdajte, že takto budujete Cirkev“ (Pavol VI.).

Dokonca aj vtedy, ak je rodina zranená alebo nežije vždy v Božej milosti, Kristus jej ide naproti a čaká na ňu vo sviatosti pokánia a zmierenia, v ktorej obnovuje a zdokonaľuje manželskú zmluvu a rodinné spoločenstvo.

Rodina je predovšetkým pozvaná k tomu, aby čerpala z prameňa lásky, akým je Eucharistia: „V eucharistickom dare lásky nachádza kresťanská rodina základ a akoby dušu svojho ,spoločenstva‘ a svojho ,poslania‘... Účasť na Kristovom tele, ktoré ,sa obetuje‘, a na krvi, ktorá ,sa vylieva‘, stáva sa nevyčerpateľným prameňom misijnej a apoštolskej činnosti pre kresťanskú rodinu“ (FC 57).

Ak kresťanská rodina žije v spojení s Kristom, „zjavuje všetkým živú Spasiteľovu prítomnosť vo svete a pravdivý charakter Cirkvi“ (Gaudium et spes) a môže posväcovať seba, cirkevné spoločenstvo aj svet a premieňať ich podľa Božieho zámeru.

„Rodina, buď tým, čím si!“ – dovoľme, aby sa toto zvolanie blahoslaveného Jána Pavla II. stalo skutočnosťou.

Małgorzata Radomska

The above article was published with permission from Milujte sa! in February 2018.

Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku

Navrchol

Odporucit stranku znamemu!